Pozadie:

• Marec 2008  - summit EÚ - lídri nariadili Európskej komisii a zainteresovaným stranám, aby začali uvažovať o novej agende po roku 2010.
• Marec 2009 – lídri rozhodli o odklade rokovaní o revízii Lisabonskej stratégie, kým do úradu nenastúpi Komisia v novom zložení.
• 24. novembra 2009 Komisia spustila internetovú konzultáciu o novej stratégii, pod novou značkou „EÚ 2020“.
• 10. - 11. decembra 2009 lídri na summite EÚ zhodnotili priority stratégie EÚ 2020 a vyjadrili obavy pri narastajúcej nezamestnanosti.
• 15.januára 2010 koniec konzultácie o stratégii EÚ 2020.
• Marec 2010 – Rada by na summite mala rozhodnúť o osude EÚ 2020.
• Marec 2010/jún 2010 summit – predloženie podrobnejších rozhodnutí, vrátane integrovaných usmernení a špecifických odporúčaní pre štáty, nového typu Lisabonského programu Únie a rozvinutejších návrhov v konkrétnych oblastiach politiky (napr. inovačnej stratégie EÚ).

V roku 2000 EÚ spustila svoju ambicióznu „Lisabonskú stratégiu“, podľa ktorej sa do roku 2010 mala stať „najdynamickejšou svetovou ekonomikou, založenou na vedomostiach“.

Po piatich rokoch obmedzených výsledkov vrcholní predstavitelia EÚ stratégiu revidovali. Väčší dôraz sa kládol na rast zamestnanosti a na členské štáty prostredníctvom národných akčných plánov preniesli viac zodpovednosti.

V marci 2008 vedúci predstavitelia EÚ schválili priority na posledné tri roky  trvania stratégie a poverili Európsku komisiu, aby začala uvažovať o období po roku 2010. Lídri sa rozhodli, že sa nebudú zameriavať čisto len na rast a zamestnanosť, ale do popredia postavili životné prostredie a občanov. Čoraz intenzívnejšie sa totiž ozývali hlasy, ktoré poukazovali na dôsledky zmeny klímy, starnúcej populácie a rozširujúcej sa sociálnej exklúzie.

Vzhľadom na súčasné ekonomické otrasy sa trendy zrejme opäť vrátia do pôvodných pozícií a vytváranie pracovných miest a zvyšovanie konkurencieschopnosti v bloku sa znovu stanú hlavnými prioritami.

Priority pre obdobie 2008-2010:

• Investície do vedomostí a inovácií: členské štáty vyzvali, aby podali správu o pokroku v oblasti výskumu a vývoja a inovačných stratégií v rámci svojich národných programových reforiem.
• Uvoľnenie podnikateľského potenciálu, najmä malých a stredných podnikov: pokračuje úsilie o zníženie administratívnej záťaže (programu „lepšia regulácia“) a zlepšenie prístupu podnikov na európske a medzinárodné trhy.
• Investície do ľudí a modernizácie trhov práce: asistencia pri prechode na „vzdelanostnú ekonomiku“ a posilnenie sociálneho rozmeru stratégie („sociálnej agendy“) pri investovaní do zlepšenia zručností a posune k pružnejšej bezpečnosti pracovných miest.
• Energetika a zmena klímy: Odsúhlasenie a implementácia politiky EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy do roku 2020. (EurActiv Link Dossiers 21/08/08)

Otázky:

Európska komisia zorganizovala širokú internetovú konzultáciu o revízii Lisabonskej stratégie na jeseň 2009. Revidovaná stratégia nadviazala na predchádzajúce úspechy, s prioritami pre tie časti, ktoré ostali zachované, vrátane cieľa zvyšovať rast ekonomík, zamestnanosti a udržateľnosti stavu životného prostredia.

Konzultačný dokument načrtával víziu, akým spôsobom sa bude stratégia EÚ do roku 2020 zameriavať na stabilizáciu situácie po kríze, pomoc predchádzaniu podobnej kríze v budúcnosti a na tri tematické ciele: vytváranie hodnôt cez znalosti, posilnenie postavenia občanov v inkluzívnych spoločnostiach a vytváranie konkurencieschopného, prepojeného a ekologickejšieho hospodárstva. Reakcie na tieto konzultácie prijímali do 15. januára 2010. Nová Komisia následne predložila podrobnejší návrh na jarnom zasadnutí Európskej rady.

Päť hlavných cieľov

Európska komisia vo svojom marcovom návrhu stratégie vyzvala členské štáty, aby sa poučili zo súčasnej krízy a pri napĺňaní cieľov vzájomne spolupracovali. „Sme silnejší, ak pracujeme spoločne, a úspešné východisko z krízy preto závisí od úzkej koordinácie v oblasti hospodárskej politiky. Ak by sme tak nepostupovali, mohlo by to viesť k „stratenému desaťročiu“ relatívneho úpadku, trvalej straty rastu a štrukturálne vysokej nezamestnanosti,“ uvádza Komisia.

Európa 2020 pôvodne postavila na vzájomne prepojených prioritných oblastiach – inteligentnom raste, rozvoji hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách, udržateľnom raste podporujúcom nízkoemisné konkurencieschopné hospodárstvo s efektívnou spotrebou zdrojov  a inkluzívnom raste podporujúcom vysokú zamestnanosť, sociálnu a územnú súdržnosť.

Exekutíva v prvom návrhu uvádzala, že Európa by do roku 2020 mala splniť päť hlavných cieľov:

1. miera zamestnanosti obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov by mala dosiahnuť 75 %,
2. úroveň investícií do výskumu a vývoja by mala dosiahnuť 3 % HDP EÚ,
3. v oblasti klímy/energie by sa mali dosiahnuť obmedzenie emisií CO2 o 20 % a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 20 % a zároveň zníženie spotreby energie o 20 %,
4. podiel ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, by sa mal znížiť pod 10 % a minimálne 40 % mladých ľudí by malo mať vysokoškolské vzdelanie, .
5. o 20 miliónov ľudí menej by malo byť ohrozených chudobou.

Zároveň stanovila program pozostávajúci z hlavných iniciatív:

1. „Inovácia v únii – preorientovanie politiky výskumu/vývoja a inovácií na hlavné výzvy pri súčasnom zbližovaní vedy a trhu s cieľom uvádzať vynálezy na trh v podobe výrobkov. Ako príklad sa dá uviesť skutočnosť, že patent na úrovni Spoločenstva by mohol spoločnostiam každoročne ušetriť 289 miliónov EUR.
2. Mládež v pohybe – zvyšovanie kvality a medzinárodnej atraktivity európskeho systému vyššieho vzdelávania prostredníctvom propagácie mobility študentov a mladých profesionálov. Konkrétne by napríklad ponuky voľných pracovných miest vo všetkých členských štátoch mali byť ľahšie dostupné v celej Európe a mali by sa náležite uznávať odborné kvalifikácie a skúsenosti.
3. Digitálny program pre Európu – čerpanie udržateľných hospodárskych a sociálnych výhod, ktoré prináša jednotný digitálny trh prostredníctvom ultrarýchleho internetu. Všetci Európania by mali mať do roku 2013 prístup k vysokorýchlostnému internetu.
4. Európa efektívne využívajúca zdroje – podpora prechodu smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje. Európa by mala dodržať svoje ciele na rok 2020, pokiaľ ide o výrobu energie, energetickú účinnosť a spotrebu. To by do roku 2020 viedlo k úsporám na dovoze ropy a zemného plynu vo výške 60 miliárd EUR.
5. Priemyselná politika pre „zelený“ rast – podpora priemyselnej základne EÚ, ktorej cieľom je zaistiť jej konkurencieschopnosť v období po prekonaní krízy, podpora podnikania a rozvoj nových zručností. Vytvorili by sa tým milióny nových pracovných miest.
6. Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta – vytváranie podmienok na modernizáciu trhov práce s cieľom zvyšovať zamestnanosť a zaistiť udržateľnosť našich sociálnych modelov pre obdobia, keď generácia silných populačných ročníkov začne odchádzať do dôchodku, a
7. Európska platforma na boj proti chudobe – zabezpečovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti prostredníctvom pomoci chudobným a sociálne vylúčeným skupinám a zabezpečenie, aby sa dokázali aktívne podieľať na živote spoločnosti.“

Implementácia týchto iniciatív v sebe nesie úzku spoluprácu na všetkých úrovniach. Komisia preto začala hovoriť  aj o posilnení metód riadenia, aby zabezpečila pokrok v napĺňaní cieľov stratégie. Zdôraznila, že program Európa 2020 a Pakt stability a rastu budú oddelenými nástrojmi, no predkladanie správ a vyhodnocovanie oboch programov bude prebiehať súbežne.

Aby sa už nezopakoval neúspech Lisabonskej statégie, Komisia navrhla, aby členské štáty podliehali prísnej kontrole a monitorovaniu implementácie na národnej úrovni. Pokrok by priebežne skúmali európski lídri v pravidelných intervaloch počas summitov. Komisia zdôraznila, že dôležitú úlohu bude zohrávať Európska rada na čele so stálym predsedom - v súčasnosti Hermanom Van Rompuyom. Európsky parlament, ako spolurozhodovateľ a verejnosť budú tiež oveľa viac zapojené.

Národné vlády dostali za úlohu vypracovať plány šité na mieru ich štádia vývoja v oblasti výskumnej infraštruktúry a výdavkov. Únia sa vzdala princípu jedného prístupu pre všetkých a dáva priestor na prispôsobenie sa podľa národnej situácie.

V oblasti vzdelávania a obmedzovania chudoby vágne ciele

Na letnom summite 17. júna 2010 sa lídri dohodli na dvoch najspornejších bodoch navrhnutej stratégie. Stanovené ciele v oblasti vzdelávania a obmedzovania chudoby však vyvolali búrlivé diskusie. Pokiaľ ide o cieľ v oblasti vzdelávania, Komisia nakoniec presadila svoj návrh: „Podiel detí, ktoré predčasne ukončia školskú dochádzku, by mal byť po hranicou 10 % a najmenej 40 % mladšej generácie by malo dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie.“

Základ síce zostal, no vyjednávači dosiahli zmiernenie a spresnenie použitého jazyka. Po novom sa budú „usilovať o“ zníženie počtu detí predčasne ukončujúcich školskú dochádzku a pojem „mladšia generácia“ sa vzťahuje na vekovú skupinu 30 až 34 rokov.

S cieľmi v tejto oblasti mali najväčšie problémy Nemci, ktorí tvrdili, že nie je dôvod tieto otázky riešiť na úrovni EÚ. V Nemecku je to kompetenciou spolkových štátov. Po výraznom tlaku európskych inštitúcií však Nemci ustúpili pod podmienkou, že cieľ sa bude týkať len čerstvých tridsiatnikov.

Chudoba – tŕň v päte nových členských štátov

Cieľom stratégie bol v pôvodnom návrhu aj znížiť počet Európanov, ktorí žijú pod vnútroštátnou hranicou chudoby o 25 %, čo v praxi znamená o 20 miliónov ľudí. Stretol sa však s búrlivou reakciou, najmä v nových členských štátoch.

Tento cieľ nakoniec najviac upravili. Pevný cieľ nakoniec nahradili jemnejšou formuláciou „budeme sa usilovať“, zmizol percentuálny podiel (ostal počet 20 miliónov). Členské štáty budú mať možnosť vybrať si z troch rôznych indikátorov chudoby podľa toho, ktorý je pre ne najvhodnejší.

Podľa štatistiky v Únii žije až 17 % občanov pod hranicou chudoby. Komisia chce ich počet do roku 2020 znížiť o 20 miliónov, teda zo súčasných 80 na 60 miliónov. Pri sčitovaní chudobných však záleží od zvoleného indikátora. Komisia do tejto skupiny radí ľudí, ktorí nedosiahnu ani 60 % mediánu národného príjmu.

Ostatné tri ciele prijali bez kontroverzií:

• 75 % obyvateľov vo veku od 20 do 64 rokov by malo mať zamestnanie
• 3 % HDP EÚ by sa mali investovať do výskumu a vývoja
• V oblasti klímy a energetiky by mali ostať ciele „20-20-20“ (ráta sa však so zvýšením záväzku na zníženie emisií na 30 %, pokiaľ budú priaznivé podmienky)

Odsúhlasenie rámcových cieľov je však len prvým krokom, druhým je stanovenie národných cieľov, o ktorých budú lídri rokovať na jeseň. Osobitnou kapitolou bude napĺňanie cieľov, aby sa nezopakoval neúspech Lisabonskej stratégie. Pozorovatelia dlhodobo poukazujú práve na to, že obe stratégie sú rovnaké v jednej veci – nulovej vymáhateľnosti stanovených ambícií.

Národné ciele

Stratégia Európa 2020 sa viaže na tzv. európsky semester, čiže cyklus koordinácie hospodárskej politiky bloku, a v rámci neho musia členské štáty Európskej komisii do apríla predložiť Národné programy reforiem a Programy stability. Národný program reforiem sa týka makroekonomickej koordinácie, dlhodobého výhľadu, prekážok pre rast, národných cieľov, opatrení a dôsledkov a Program stability sa zameriava na fiškálnu politiku.  

Exekutíva programy vyhodnotí a v júni bude predkladať špecifické odporúčania alebo varovania v prípade veľkých odchýlok. Krajiny sa zároveň budú vzájomne kontrolovať. Do celého procesu sa bude zapájať aj Európsky parlament.

Slovensko svoje národné ciele stanovilo v Národnom programe reforiem 2010, ktorý zverejnili v novembri 2010:

1. miera zamestnanosti obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov by mala dosiahnuť 75 %, národný cieľ Slovenska 71 – 73 %.
2. úroveň investícií do výskumu a vývoja by mala dosiahnuť 3 % HDP EÚ, národný cieľ Slovenska 0,9 – 1,1 %.
3. v oblasti klímy/energie by sa mali dosiahnuť obmedzenie emisií CO2 o 20 % a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 20 % a zároveň zníženie spotreby energie o 20 %, národný cieľ Slovenska znížiť nárast emisií mimo schémy obchodovania s emisiami tak, aby nepresiahol úroveň z roku 2005 o viac ako 13 %, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 14 %, zvýšenie energetickej efektívnosti úsporou 11 % konečnej spotreby v porovnaní s priemerom v rokoch 2001 – 2005.
4. podiel ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, by sa mal znížiť pod 10 % a minimálne 40 % mladých ľudí by malo mať vysokoškolské vzdelanie, národný cieľ Slovenska 30 %.
5. o 20 miliónov ľudí menej by malo byť ohrozených chudobou, národný cieľ Slovenska vymaniť z rizika chudoby 170 tisíc ľudí.

V rámci Výboru NR SR pre európske záležitosti vznikla Komisia 2020, ktorá sa zaoberá preberaním jednotlivými vlajkovými iniciatív Európy 2020 na národnej úrovni.

Pozície:

„Deficit rastu v Európe ohrozuje našu budúcnosť. Musíme rozhodujúcim spôsobom zabojovať s našimi nedostatkami a využiť pri tom náš rozsiahly potenciál. Musíme vybudovať nový hospodársky model postavený na vedomostiach, nízkouhlíkovom hospodárstve a vysokej miere zamestnanosti. Tento boj si vyžaduje mobilizáciu všetkých aktérov v celej Európe,“ skonštatoval predseda Komisie José Manuel Barosso.

Podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti Maroš Šefčovič zdôraznil, že „poučenie z Lisabonskej stratégie je to, že pokiaľ sa s celoeurópskym úsilím nestotožnia členské štáty, pokiaľ opatrenia na úrovni národnej, regionálnej a často aj lokálnej nebudú mať toto úsilie na pamäti, znova môže toto úsilie skončiť tak, že zostane ďaleko za očakávanými výsledkami“. Upozornil, že „druhé takéto zlyhanie si nemôžeme dovoliť“.

„Je v našom záujme vedieť pravdu, ak presne nepomenujeme ako na tom sme, nemáme šancu prijímať správne rozhodnutia,“ skomentovala vzájomné kontrolovanie národných programov slovenská premiérka Iveta Radičová.

Podľa Františka Ružičku, generálneho riaditeľa Sekcie európskych záležitostí Ministerstva zahraničných vecí si pri tvorbe národného programu treba uvedomiť najmä úzku prepojenosť opatrení s výsledkom rokovaní o nadchádzajúcom finančnom rámci po roku 2013. „Formovaním Národného programu reforiem, našich postojov a stanovísk k nemu, do istej miery predkladáme aj naše stanoviská k viacročnému finančnému rámcu,“ upozornil a zároveň dodal, že teda nie je jedno, aké ciele sa stanovia na národnej úrovni. „Ak sa zaviažeme k  cieľom stratégie Európa 2020 a povieme, že ich splníme, tak v diskusii o viacročnom finančnom rámci bude padať argument – veď ste sa k tomu zaviazali.“

Video z úvodnej konferencie k sérii podujatí k stratégii Európa 2020 na Slovensku si môžete pozrieť na tejto linke.

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby v takmer 40 krajinách.