Sadze sú po emisiách CO2 druhým najvýznamnejším prispievateľom ku globálnemu otepľovaniu. Tvrdí to posledná štúdia Marka Z. Jacobsona zo Stanfordu. Takmer 20 rokov mu trvalo vyvinúť zložitý počítačový model, ktorý pracuje s globálnym podnebím, znečistením vzduchu a počasia. Ide o prvý výskum tohto typu. „Kľúčom k modelovaniu vplyvu sadzí na podnebie je súčet všetkých zdrojov ich pôsobenia, t.j. v oblakoch, morskom ľade, snehu a v atmosfére,“ citoval Jacobsona ScienceDaily. „Bez zahrnutia týchto metód nemôže žiadny model poskytnúť správne výsledky.“

Zníženie emisií sadzí je najlepší spôsob ako spomaliť roztápanie arktického ľadu. Na rozdiel od skleníkových plynov sa totiž v atmosfére udržujú len pár týždňov. Redukcia ich produkcie by priniesla okamžitý efekt, preto sa o ňom začína hovoriť ako o jedinej účinnej metóde do najbližších dvoch desaťročí. V nasledujúcich 15 rokoch je takto možné spomaliť otepľovanie v arktických oblastiach až o 1.7 °C. Počas minulého storočia sa tu zvýšila priemerná teplota o 2.5 °C.

Sadze pochádzajú z dvoch hlavných zdrojov. Jedným je spaľovanie fosílnych palív, druhým spaľovanie pevných biopalív. Spaľovanie biopalív má výrazne vyšší vplyv na kvalitu zdravia a predčasné úmrtia, emisie z fosílnych palív zase na otepľovanie. Je to spôsobené vysokým obsahom čierneho uhlíka, ktorý v atmosfére priťahuje slnečné žiarenie a zohrieva vzduch. Tiež sa usádza v snehu, ktorý sa následne zohreje a roztopí rýchlejšie. Ide teda o dvojnásobný vplyv na topenie ľadu.

Túto problematiku doteraz podceňovali vedci aj politici. Ignoruje ju aj národná a medzinárodná legislatíva o globálnom otepľovaní. Najefektívnejším spôsobom redukcie emisií je montovanie filtrov do osobných a nákladných áut, autobusov a stavebných strojov. V budúcnosti pomôže rozvoj čistých technológií.

Roztopený morský ľad sa bude obnovovať náročne. „Ak sa arktický ľad roztopí, nahradí ho oveľa tmavšia a teplo absorbujúca voda,“ zdôraznil vedec podľa SienceDaily. „Keď je raz preč, len ťažko sa regeneruje. Neexistuje totiž efektívny mechanizmus ako v krátkom čase schladiť oceán.“

Jacobsonovu teóriu podporujú aj ďalší vedci. Potvrdzuje ju napríklad práca klimatológa Veerabhadrana Ramanathana, ktorý meral a modeloval vplyv sadzí na podnebie. „Jacobsonova štúdia je prvou, ktorá skúma ako môže čierny uhlík kvantitatívne ovplyvňovať podnebie,“ cituje Ramanathana ScienceDaily.

Podobné výsledky získali pri nedávnych výskumoch topenia ľadovcov v Himalájach, ktoré viedla Surabi Menonová z amerického Národného laboratória Lawrencea Berkeleyho. V rámci svojho modelovania tiež zistila, že samotné skleníkové plyny nedokážu spôsobiť ani topenie snehu.