Výsledky výskumu vedcov, ktorí študovali vzorky fosílií v Afrike, sú prvým vedeckým preukázaním, že medzi hladinou CO₂ v atmosfére a vytváraním ľadovca v Antarkíde existuje spojitosť. Inými slovami, vedecké tvrdenie hovorí o tom, že čím je hladina skleníkového plynu nižšia, tým lepšie podmienky má ľadovec v okolí južného pólu na svoju existenciu a vytváranie sa. Na druhej strane, ak hladina CO₂ rastie, ľadovec sa začína topiť. Doteraz takúto teóriu vedci predpokladali len na základe počítačovej simulácie.

Vedci z univerzít v Cardiffe, Bristole a Texase strávili týždne v africkej buši v Tanzánii s ozbrojenou ochranou, ktorá ich chránila pred útokmi levov. Hľadali tam jemné fosílie planktónu, z ktorých by sa dala určiť hladina CO₂ v atmosfére pred 34 mil rokov.

Hladina CO₂ v atmosfére v tom čase záhadne klesla počas Eocénno-oligocénnej zmeny klímy. Bridget Wade, členka vedeckého tímu a výskumníčka texaskej Univerzity A&M, hovorí: "Toto bola najväčšia klimatická zmena od vyhynutia dinosaurov pred 65 mil. rokov."

Vedcom sa podarilo rekonštruovať hladinu CO₂ v atmosfére. Tvrdia, že prudko klesla v rovnakom čase, kedy sa začal formovať ľadovec v Antarktíde. Úroveň CO₂ pred prechodom dosahovala približne dvojnásobok dnešnej hodnoty.

"Neexistujú žiadne vzorky vzduchu z tej doby, ktoré by sme dokázali merať, takže sme potrebovali nájsť niečo, čo možno merať a je odpoveďou na atmosférický CO₂," vysvetľuje pre Reuters metodiku Paul Pearson z Univerzity v Cardiff. Tretím členom tímu bol Gavin Foster z Univerzity v Bristole.

"Naša štúdia je prvou, ktorá využíva istý druh nepriamej rekonštrukcie CO₂ do okamihu ubúdania CO₂, o ktorom mnoho z nás predpokladalo, že ho možno objaviť," vyhlásil Pearson v pondelok (14.9.).

Tvrdí, že CO₂ sa v atmosfére správa ako kyslý plyn, ktorý mení kyslosť oceánov, ktoré pohlcujú jeho veľkú časť. O hladine CO₂ pred 34 mil. rokov preto vypovedá fosília planktónu, ktorý žil v tom čase.

Ľahšie sa fosílie planktónu hľadali v Afrike, než v blízkosti samotnej Antarktídy. "Ľadová pokrývka na Antarktíde zakryla všetko. Odkedy sa začal formovať ľadovec, erózia sedimentov v jeho okolí zničila veľa skorších dôkazov, ktoré sa tam mohli nachádzať," hovorí Pearson.

"Naše výsledky sa zhodujú s najsofistikovanejšími klimatickými modelmi, ktoré sa aplikujú na tú dobu. Tie modely sa môžu využiť pri predvídaní topenia ľadovcov," dopĺňa Pearson a upozorňuje, že ak sa berie do úvahy súčasný trend, hladina CO₂ by sa mohla vyrovať tej pred vytvorením ľadovca na Antarktíde na konci storočia, pokiaľ sa neprijmú opatrenia na výrazné obmedzenie tvorby emisií skleníkových plynov.

Výsledky výskumu boli publikované online vo vedeckom časopise Nature.

EurActiv/Reuters