Vedci predpovedajú, že globálne otepľovanie môže v najbližších desaťročiach prekročiť kritickú hranicu 2 stupňov. Vývojári začínajú hovoriť o „geoinžinierstve“ ako prijateľnej krátkodobej stratégii, ktorá nám daruje trochu času na vytvorenie nízkoemisnej ekonomiky.

Nové technológie by mohli „ochladzovať“ planétu tým, že časť slnečného žiarenia odrazia späť do kozmu, alebo umelo znížia koncentráciu CO2 v ovzduší.

Správa inštitútu Institution of Mechanical Engineers hodnotí stovky možných riešení, za prakticky použiteľné označila tri z nich.

Prvým je pestovanie umelých stromov, ktoré by dokázali absorbovať CO2 tisíc krát efektívnejšie, než normálne rastliny. Plyn by zo vzduchu absorbovali do filtrovacieho média, v ktorom by bol zachytený a uskladnený v podzemí podobnou technológiou, aká sa používa v CCS (zachytávanie a uskladňovanie uhlíka) vyvíjanom pre tepelné elektrárne.

S použitím súčasných technológií by mohol umelý strom veľkosti prepravného kontajnera absorbovať emisie CO2 ekvivalentné dvadsiatim americkým autám, tvrdí vývojársky tím. Technologické vylepšenia by však mohli jeho kapacitu zdvihnúť desaťnásobne.

„Umelé stromy už máme v štádiu prototypov a v zmysle použitých komponentov a automatizácie sú dizajnovo veľmi pokročilé“, pre BBC hlavný autor štúdie, Dr. Tim Fox. Masová produkcia môže údajne začať v relatívne krátkom čase.

Ďalšou metódou preferovanou tímom je využitie fotosyntézy rias. Pásy rias by mohli byť pestované na vonkajších fasádach budov, a sekundárne použité ako biopalivo.

Posledným odporúčaným riešením je odrážanie časti slnečného žiarenia späť do kozmického priestoru, napríklad pomocou reflexných striech.

Inštitút si myslí, že geoinžinierstvo treba zahrnúť do širších snáh o zmiernenie klimatických zmien. Vlády vyzýva, aby financovali v tejto oblasti výskum, ktorý by bol súčasne prepojený s existujúcim výskumom zmierňovania a prispôsobovania sa klimatickým zmenám.

Víťazi a porazení

Skeptici však riešenia geoinžiniestva kritizujú, pretože sa nezaoberajú príčinou problému: emisiami CO2 vznikajúcimi spaľovaním fosílnych palív. Jedinú cestu vidia v globálnej, koordinovanej snahe o ich znižovanie.

Prvým globálnym pokusom bol Kjótsky protokol. Vďaka nemu sa mali emisie priemyselných krajín do roku 2012 znížiť o 5,2% oproti úrovni z roku 1990. Nabúrala ho však neochota Spojených štátov ratifikovať dohodu. Rokovania o ďalšej globálnej klimatickej dohode zatiaľ veľa konkrétnych výsledkov nepriniesli, kľúčová fáza príde v decembri v Kodani.

Geoinžinierstvo podľa jeho advokátov ponúka možnosť, aby každá vyspelá krajina riešila klimatické zmeny na vlastnom území, jednostranne, bez toho, aby musela čakať na dohodu s ostatnými. To je však zároveň zdrojom obáv – bez koordinácie by krajiny vytvárali výskumné programy a vyvíjali technológie, ktoré sú najvýhodnejšie z pohľadu ich individuálneho ekonomického záujmu, a nie najefektívnejšie v riešení klimatických zmien.

„Čoskoro budú potrebné normy riadiace spúšťanie geoinžinierskych systémov“, tvrdí David Victor, profesor na Stanford Law School. Spolu s ďalšími prominentnými vedcami napísal pre aprílové vydanie Forreign Affairs článok, v ktorom argumentujú, že geoinžinierstvo je v zásade politickým rozhodnutím. Výber konkrétneho riešenia totiž môže byť výhodný pre niektoré krajiny, ktorým zníži vplyvy klimatických zmien, pre iné však riziká zvýši.

Podľa vedcov by mohlo zvyšovanie miery odrazovosti zemského povrchu (tzv. albedo) zmeniť rozloženie zrážok a tým vážne ovplyvniť zásoby sladkej vody a poľnohospodárstvo v oblastiach ohrozených suchom. Na druhej strane, niektoré oblasti by mohli získať – zažívali by napríklad menej extrémnych výkyvov počasia.

Nebezpečné experimentovanie

Kritici tvrdia, že je nemožné odhadnúť následky takéhoto hrania sa s klimatickým systémom.

„Geoinžinierstvo je úplne posledným riešením, o ktorom by sme nemali premýšľať, pokiaľ sme sa vážne nepokúsili znížiť emisie. S rôznymi geoinžinierskymi riešeniami sú spojené viaceré vážne riziká, a podmienkou je, aby sme rozumeli klimatickému systému dosť dobre na to, aby sme sa mohli zahrávať s jeho komponentmi“, povedal pre EurActiv profesor Stefan Rahmstorf z inštitútu Potsdam Institute for Climate Impact Research.

Okrem toho, ak bude ľudstvo naďalej produkovať stále viac emisií, umelé ochladzovanie planéty nič nevyrieši – koncentrácia CO2 vo vzduchu sa bude zvyšovať a oceány budú stále kyslejšie.

„Jednej veci rozumieme veľmi dobre, že emisie CO2 spôsobujú otepľovanie a potrebujeme riešiť základnú príčinu problému znížením emisií. Čokoľvek iné by bolo nezodpovednou hlúposťou“, uzatvára Rahmstorf.

Ďalšie kroky

• 21.-25. september: klimatický Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk »OSN v New Yorku
• 28. september – 9. november: klimatické rokovania OSN v Bangkoku
• 2.-6. november: klimatické rokovania v Barcelone
• 7.-18. december: klimatická konferencia OSN v Kodani