Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »budúci mesiac vydá oznámenie o prepájaní európskych regionálnych fondov s prioritami ochrany životného prostredia.

Táto legislatíva bude „jasnejšia a právne silnejšia ako existujúce nariadenia,“ tvrdí Markus Trilling z európskych Priateľov Zeme (Friends of the Earth Europe). „Tento krát idú do detailov a v rôznych fázach implementácie projektu vysvetľujú, ako musia rešpektovať princípy udržateľného rozvoja,“ hovorí Trilling.

Tento 54-stranový dokument, ktorý je posledným dokumentom, na ktorý sa čakalo pred začiatkom vyjednávania o eurofondoch pre rozpočtový rámec na roky 2014 – 2020. Dokument sa do konca mesiaca skráti, keďže väčšina jeho obsahu už teraz existuje v legislatíve o kohéznej politike, udržateľnom rozvoji a inováciách.

Tzv. Spoločný strategický rámec 2014-2020 nastaví systém riadenia a koordinácie rôznych fondov určených na rovnaké typy projektov na  úrovniach – európskej, národnej, regionálnej aj miestnej.„Ide o dobrý nástroj, ktorým zabezpečíme, koherenciu využitia fondov so stratégiou Európa 2020,“ povedal Trilling

Záväzky z jasným cieľom

„Kombináciou rôznych fondov by sme mali docieliť ich lepšie využívanie,“ tvrdí Ton Van Lierop, hovorca Európskej komisie.

Spoločný strategický rámec je vnímaný ako krok vpred od súčasných Národných strategických referenčných rámcov (NSRR). Rámce nastavovali priority ako sa majú použiť európske fondy, pričom brali do úvahy národné reformy členských štátov. Netýkali sa fondov pre rozvoj vidieka a rybolov. Taktiež špecificky nesmeroval peniaze k udržateľnému rozvoju.

Komisia prichádza aj s konceptom. zmlúv o partnerstve, ktoré majú pretaviť časti Spoločného strategického rámca do národného kontextu a určovať pevné záväzky. To znamená, že štáty si určia podľa indikátorov udržateľného rozvoja záväzné, merateľné ciele. Štáty budú zodpovedné za implementáciu podpísanej partnerskej zmluvy. Komisia v návrhu nastavuje 11 takých záväzkov na dosiahnutie inteligentného a udržateľného rastu.

Medzi nimi sú výskum, inovácie, využitie telekomunikačných technológií, konkurencieschopnosť malých podnikov, posun k nízkouhlíkovej ekonomike, prispôsobenie sa klimatickým zmenám alebo konzervovanie zdrojov.

„Toto by malo znížiť počet enviromentálne škodlivých projektov,“ povedal Trilling a pridal niekoľko príkladov z minulosti: výstavba diaľničného úseku Demir Kapija – Smokvica v Macedónsku, ktorá bola netransparentná a zničila starý les, alebo letisko Białystok v Poľsku, ktoré poškodilo národné parky Biebrza a Narew a ich populácie vtáctva.

„Spoločný strategický rámec 2014-2020 by sa mal líšiť v tom, že zabezpečí, aby členské štáty dodržiavali environmentálne politiky,“ povedal Trilling a dodal, že podľa návrhu Komisie by sa mal zlepšiť monitoring projektu ako podmienka získania fondov.  

Lákanie investorov

Spoločný strategický rámec bude mať buď právnu formu Delegoveného aktu, alebo bude prílohou už existujúcej legislatívy, akými sú smernica o energetickej efektívnosti alebo  nariadenie  o kohéznej politike. „Väčšina Rady a Európskeho parlamentu to chce ako prílohu,“ hovorí predsedníčka výboru EP pre regionálny rozvoj Danuta Hübner Komisárka pre regionálnu politiku (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk » Vysvetľuje to väčšou právnou silou. Trilling s tým súhlasí súhlasil, ale doplnil, že „Rada si necháva veľa zadných dvierok.“

Keďže stratégia garantuje záväzok EÚ spolufinancovať regionálne projekty spadajúce pod udržateľný rozvoj, vytvára impulzy pre investorov.

Tieto impulzy sa týkajú investícií do energetickej efektivity, inovácií a energetickej infraštruktúry, povedal Ton Van Lierop, hovorca eurokomisára pre regionálnu politiku a dodal: „Chceme vidieť viac verejno-súkromných partnerstiev.“

Hübner s tým súhlasí a poznamenáva, že treba viac zaangažovať súkromný sektor. „Nechceme, aby tento dokument skončil niekde na v šuflíku. Chceme z neho urobiť záväzné nariadenie. Po prvý krát máme šancu skĺbiť rozpočet a boj proti klimatickým zmenám. Navyše to urobíme aj  s fondami pre rybné hospodárstvo a rozvoj vidieka, čo bude novinka.“

Zmena správania

Podľa Trillinga by mal Spoločný strategický rámec nútiť ľudí meniť pri investovaní spôsob ich myslenia. Mali by tak začať brať do úvahy aj klimatické dopady projektov.

Hoci Spoločný strategický rámec dáva európskym štátom príležitosť investovať viac peňazí do nízkouhlíkových projektov, „nikto ich nakoniec neprinúti to urobiť“, povedal Trilling, no pozitívne hodnotí, že členské štáty sa už napríklad nebudú môcť vyhovárať, že nemajú peniaze na investície do energetickej efektívnosti.

Konečná podoba Spoločného strategického rámca sa po rokovaniachpravdepodobne zmení. Členské štáty síce so stratégiou súhlasia ale sťažujú sa na neprehľadnosť kombinovania fondov.   Dôležitú rolu bude zohrávať flexibilita, keďže pri operačných programoch treba počítať aj s miestnymi záujmami. Diskusie v Rade budú preto veľmi náročné. Hübner si nemyslí, že rozdiely sú zásadné, a verí, že sa nájde spoločný postup.. „Je dôležité venovať sa tomu, čo rada považuje za prekážky  a zaistiť, že implementácia nebude meškať.“ Očakáva, že bude trvať asi rok, kým bude s rámcom každý spokojný.

Pozície:

Przemek Kalinka z CCE Bankwatch Network, ktorá kontroluje eurofondy v strednej a východnej Európe: „Poporujeme to, čomu sa hovorí „jednotný prístup“ a rámcovanie rôznych fondov do jedného strategického dokumentu, ktorým je Spoločný strategický rámec pre roky 2014-2020. To by malo umožniť lepšie sa koncentrovať na európske priority, vrátane zmierňovania a prispôsobovania sa klimatickým zmenám. V prípade kohéznej politiky sme mali v minulosti problémy s rozložením fondov na mnoho oblastí a priorít – niekedy miestnych priorít a politicky riadených projektov. V čase obmedzených rozpočtov si to Európa nemôže dovoliť a potrebuje ostať sústredená na svoje ciele.“

„V niektorých prípadoch je Spoločný strategický rámec dôležitý tým, že nezahŕňa všetky priority a akcie, ktoré by niektorí členovia radi videli financované Európskou úniou. Napríklad Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa zaujíma o financovanie skladovacích a distribučných systémov ropy a zemného plynu alebo znižovanie emisií v uhoľných elektrárňach.“

Ďalšie kroky:

febr. 2012: Komisia vydá oznámenie o Spoločnom strategickom rámci na roky

2014-2012 vo forme pracovného dokumentu

jan.-aug. 2012: Komisia spustí verejné konzultácie o Spoločnom strategickom rámci

2013: Spoločný strategický rámec bude buď pridaný ako príloha k existujúcim nariadeniam, alebo bude navrhnutý ako delegovaný akt

2012-1.jan.2014: Prijímanie rozhodnutí o viacročnom finančnom rámci 2014-2020