Varovanie bolo zaslané komisárovi pre energetiku Andrisovi Piebalgsovi 15. decembra. Komisia sa totiž v týchto dňoch snaží nájsť metodiku výpočtu emisií skleníkových plynov ktoré vzniknú tým, že sa pralesy alebo poľnohospodárska pôda menia na pestovanie energetických plodín.

Medzi signatármi sú Brazília, Argentína, Indonézia, či Mozambik – krajiny produkujúce biopalivá. Tieto krajiny veľmi pozorne sledujú prípravu „environmentálnych štandardov“ pre biopalivá, pretože môžu výrazne ovplyvniť ich export.

Rozvojové krajiny chcú vec posudzovať na pôde OSN

Komisia pripravuje detailnú správu o tom, ako pestovanie biopalív spôsobuje „nepriame zmeny vo využívaní pôdy“, a či treba tento problém nejako riešiť. Predložená má byť do konca roka 2010, Brusel však pravdepodobne pripravuje jej vydanie už na marec budúceho roka.

„Nedostatok spoľahlivých údajov na globálnej úrovni vyvoláva oprávnené pochybnosti o možnosti vytvorenia, v krátkom čase, dobre nadizajnovanej a obsiahlej metodiky“, píše sa v liste rozvojových krajín.

Otázkou sa treba podľa nich zaoberať na medzinárodnej úrovni, najlepšie v kontexte Rámcovej konvencie OSN o klimatických zmenách (UNFCCC).

Hľadanie správnej metodiky

Počas „predbežných konzultácií“ v lete Komisia navrhla niekoľko opatrení, ktorými možno riešiť problém s nepriamymi zmenami vo využívaní pôdy, či už v širokom spektre produktov, alebo špecificky u biopalív.

Rozvojové krajiny však konzultačný dokument jednoznačne odmietli. „V mnohých z našich regiónoch už hranica množstva skleníkových plynov ušetrených biopalivami prevyšuje nepriame vplyvy zmeny vo využívaní pôdy“, tvrdí koalícia. Platí to najmä v prípadoch, ak sa do úvahy berú vedľajšie produkty, ako proteíny či energia.

„Sú potrebné pevnejšie vedecké dáta o ILUC (nepriame vplyvy zmeny vo využívaní pôdy), preto si nemyslíme, že by bola alternatíva krátkodobého modelovania možná.“

Rozvojové krajiny od Komisie žiadajú prístup k ekonomickým modelom, ktoré chce využiť na kvantifikáciu emisií spôsobených zmenami vo využívaní pôdy. Okrem toho chcú, aby mali nečlenské krajiny možnosť komentovať výsledné údaje.

Podľa štúdie vydanej začiatkom decembra dávajú existujúce metodiky výpočtu vplyvov zmien vo využívaní pôdy na mieru skleníkových plynov značne rozdielne výsledky, v závislosti od pestovaných plodín a klimatických zón.