„Kedysi sme predpokladali, že voda je zadarmo, vzduch je zadarmo a energia je drahá. To posledné už jasne nie je pravdou, a postupne zisťujeme aj to, ako je to s vodou“, tvrdí profesorka z MIT Sarah Slaughter v štúdii z mája 2008.

Ceny ropy prelamujú všetky rekordy, čo síce ohrozuje rozpočty mnohých rodín, no len „málokoho život závisí od toho, či bude jazdiť autom“. Na druhej strane voda je „absolútne nevyhnutná pre osobné aj verejné zdravie, a preto vlády vždy subvencovali jej cenu“, tvrdí profesorka.

Upozorňuje, že spotrebitelia v rozvinutom svete považujú dostupnú kvalitnú vodu za samozrejmosť, no neuvedomujú si „enormné náklady“ vo verejnom sektore pri vytváraní, udržiavaní a riadení systémov dodávok vody. Priamo totiž platia „zlomok reálnych nákladov čistej pitnej vody“.

Až 97% vody na svete sa nachádza v oceánoch, pre využitie na pitie alebo v poľnohospodárstve by z nej teda musela byť nákladne odstraňovaná soľ.

Slaughter tvrdí, že spolu s informovanosťou o klimatických zmenách si ľudia začínajú uvedomovať aj krehkosť vodných systémov a „verejné inštitúcie diskutujú ako reštrukturalizovať dávky za vodu, aby lepšie odrážala reálne náklady bez toho, aby poškodila verejnosť“. Cena vody postupne rastie.

Podľa profesorky môžu blížiacu sa vodnú krízu pomôcť riešiť inovatívne spoločnosti, ktorý sa jej chopia ako „ďalšej príležitosti pre šikovné inovácie“. Ako príklad citovala technológiu čistenia vody ultrafialovým žiarením, ktorá zabezpečuje kvalitnú vodu viacerým komunitám.

V EÚ sa voda dostala na špičku politickej agendy po vážnych suchách, ktoré zasiahli minulé leto viaceré miesta Európy. Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »zareagovala zverejnením Oznámenia o nedostatku vody a suchách, ktoré okrem iného navrhuje zvýšenie ceny vody, ktoré by zabránilo mrhaniu.