„Teraz máme systém, ktorý pokrýva 40 percent emisií,“ konštatoval Adreas Carlgren, švédsky minister životného prostredia, 8. mája v diskusii vysielanej v Švédskom rozhlase. Mal na mysli Európsku schému obchodovania s emisiami CO₂ (EU ETS).

„Ale zostávajúcich 60 percent sa musí rovnako znížiť a klimatická daň ako daň z CO₂ je určite jedným z najlepších spôsobov, ako to dosiahnuť,“ doplnil. Opätovne tak otvoril diskusiu o tom, ktoré hospodárske nástroje sú najlepšie, pokiaľ chce EÚ dosiahnuť svoj klimatický záväzok; do roku 2020 znížiť mieru tvorby emisií CO₂ o 20 percent.

Slová a úvahy ministra sú o to vážnejšie, že Švédsko Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách.viac na www.EuropskaUnia.sk »v júli prevezme od Českej republiky post predsedajúcej krajiny v Rade.

Anette Persson, poradkyňa pre energetiku Stáleho zastúpenia Švédska pri Európskych spoločenstvách, potvrdila, že jej krajina sa bude usilovať o podporu svojho návrhu na zavedenie dane z CO₂ a súčasne sa bude snažiť ukázať, ako takáto daň funguje na národnej úrovni. Pripustila, že dane sú vzhľadom na kompetencie európskych inštitúcií náročnou politickou oblasťou a pokus harmonizovať ich nebude jednoduchý.

Minister Carlgren je sklamaný zo spôsobu, ako Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »odkladá diskusiu o tejto téme a vyhovára sa na hospodársku krízu. Vysvetľuje, že ak by sa Európa dohodla na niečom ako daň z CO₂, v praxi by sa tento nástroj mohol začať i tak implementovať až v roku 2013, čo je čas, kedy EÚ hospodársku a finančnú krízu dávno prekoná.

Daň z CO₂ nie je téma, ktorá by bola medzi voličmi populárna. Aj preto sa ňou zaoberá len málo vlád európskych krajín.

Švédsko bolo spoločne s Nórskom jednou z mála krajín, ktoré predstavili v roku 1991 systém zdaňovania uhlíkových emisií. Dnes platia bežní spotrebitelia 2,34 švédskych korún v cene jedného litra benzínu. Vláda tiež nedávno navrhla, aby sa vyššia daň z CO₂ uvaľovala na naftu. Súčasne sa diskutuje o systéme registrácie motorových vozidiel, ktorých majitelia by platili isté poplatky za vyprodukované emisie CO₂.

Ekonómovia považujú dane za najspravodlivejší nástroj, ktorého používaním možno dosiahnuť zníženie tvorby emisií CO₂. Na druhej strane, schéma EU ETS je v tomto smere selektívna a uplatňuje sa len vo vybraných priemyselných odvetviach, ktoré sa považujú za najväčších znečisťovateľov. Ide napríklad o stavebný či energetický priemysel.