Metódy merania dôsledkov produkcie biopalív si vyžadujú zásadné zmeny a zdokonalenia, tvrdí štúdia francúzskej environmentálnej konzultačnej spoločnosti BeCitizen. Ak sa posudzujú rozdielne biopalivá, pokiaľ ide o nepriamy vplyv na zmeny vzorcov využívania poľnohospodárskej pôdy a dôsledky pre tvorbu emisií uhlíka, pri rovnakých metódach sa dosahujú rôzne výsledky.

So súčasnými métodami možno hovoriť o dôsledkoch pestovania konkrétnych energetických plodín v jednotlivých ročných obdobiach, nemožno však hovoriť zovšeobecnene o dôsledkoch produkcie biopalív ako takej.

Ak sa diskutuje o legislatíve v oblasti biopalív, zakladať všeobecné politické rozhodnutie na čiastkových výsledkoch súčasných metód by bolo „rizikové“, hovorí analýza. Dokument sa zameral na preskúmanie piatich metodík, ktorých autormi sú Priatelia Zeme, Ecofys, Fritsche, Fargione a Searchinger.

Konzultačná spoločnosť hodnotila metodiky podľa troch kritérií, ktoré definovala Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »

• vyhradené percentá z existujúcej ornej pôdy pre pestovanie technických plodín,
• typ pôdy a krajinný typ, kde možno pestovať technické plodiny,
• nepriamy vplyv na zmenu vzorcov využívania pôdy a dôsledky v oblasti tvorby emisií skleníkových plynov.

K spomenutým trom pridala tiež hodnotenie podľa ôsmych subkritérií: celková hodnota biopaliva ako produktu, miera výnosov, integrácia biopalív druhej generácie, typ pôd so zmenenými vzorcami ich využívania, pohltené emisie pestovanými plodinami, emisný časový rámec, vývoj emisií uhlíka a zdroj údajov pre kalkuláciu emisií.

Konzultačná spoločnosť v správe uzatvára, že posudzovaniu biopalív chýba „robustná metodika“, ktorá by dokázala hodnotiť biopalivá komplexne a poskytla by všeobecný obraz o sektore ako takom, nie o konkrétnych technických plodinách.

Politická a hospodárska voľba

Spomedzi kritérií sa javí ako dominantné meranie vplyvu na tradičné vzorce využívania ornej pôdy. Na jednej strane to má silný hospodársky rozmer, na druhej strane ide o politické rozhodovanie. Do sektora poľnohospodárstva putujú ročne milióny eur vo forme dotácií, segment je tiež tvorcom veľkého počtu pracovných miest. Capucine Laurent, spolupracovníčka BeCititzens, preto konštatuje, že toto kritérium má „najväčšie dôsledky na biopalivový priemysel“.

Päť metodík, žiadny konsenzus

Žiadna z piatich metodík si nedokázala získať konsenzuálnu podporu medzi zúčastnenými stranami.  Mimovládne organizácie napríklad preferujú merať vplyv na vzorce využívania pôdy a tvorbu emisií skleníkových plynov.

Priemysel však nesúhlasí a ako riešenie ponúka medzinárodnú dohodu, ktorá by ochraňovala tzv. uhlíkovo-bohaté biotopy.

Do tretice, mimovládne organizácie a priemysel sú zatiaľ rezervované k nazeraniu na problém aj z pohľadu, že pestovanie energetických plodín sa môže dotýkať i nečlenských krajín EÚ. Súčasne platí nepísaný predpoklad, že biopalivá vyprodukované v EÚ sa predajú a využijú len v rámci jednotného trhu.