Európski spotrebitelia sú zaplavení informáciami o uhlíkovej stope rôznych produktov, avšak nie všetky sú relevantné, pravdivé a užitočné. Upozornila na to vo svojej správe Európske združenie pre koordináciu zastúpenia spotrebiteľov pri normotvorbe (ANEC). Problém údajne spočíva v nesprávnej metodológii, na základe ktorej Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »hodnotí environmentálne dopady výroby tovarov  a poskytovania služieb.

„Informácie pre spotrebiteľov získané prostredníctvom metódy posudzovania životného cyklu (Life Cycle Assessment, LCA) nie sú užitočné a sú krokom zlým smerom,“ uvádza ANEC v správe.

Metóda LCA umožňuje hodnotiť energetickú a environmentálnu náročnosť produktov v širokom kontexte. Na druhej strane ale nedisponuje dostatočnou kontrolou na tým, či sú zadávané údaje presné a overené.

Hovorkyňa Európskej komisie ale označila tento názor za ojedinelý a upozornila, že mimovládne organizácie LCA naopak obhajujú.

Zmätok v značkách

Asociácia tiež kritizovala, že súčasný systém energetického označovania výrobkov je veľmi neprehľadný, dokonca aj pre expertov, ktorí sa tejto problematike venujú.

V roku 2010 sa totiž Európska komisia rozhodla rozšíriť stupnicu označovania spotreby energie a rozlíšiť viacero stupňov v rámci najvyššej kategórie. Okrem triedy „A“ tak vznikli aj „A+“, „A++“ a „A+++“. ANEC hovorí, že táto schéma je ešte zložitejšia ako tá staršia, v ktorej boli triedy „A“ až „G“. Niektorí výrobcovia navyše uvádzajú aj vlastné značky, ktorými deklarujú energetickú účinnosť.

„Tieto značku sú často neporovnateľné a nezrozumiteľné a slúžia len na marketingové účely,“ uviedla pre EurActiv hovorkyňa združenia Michela Vuerich. „Navrhujeme vytvoriť rámec pre hodnotenie na základe informácií relevantných pre jednotlivé produkty , ktorý by využíval širokú škálu ukazovateľov. Rovnakú metodológiu totiž nie je možné uplatňovať na všetky výrobky.“