Podľa Svetového fóra zdrojov (World Resources Forum, WRF) je Európa ekologicky najefektívnejším regiónom sveta v zmysle materiálovej intenzity – množstva prírodných surovín potrebných na výrobu jednotky produkcie. Na opačnom konci spektra leží Afrika.

Napriek tomu je spotreba surovín v Európe obrovská. „Podiel Európy na svetovej ťažbe surovín je 1,5 krát väčší, než podiel afrického kontinentu, a Európa stále viac dováža zdroje z iných regiónov sveta“, tvrdí WRF.

Od 80. rokov vzrástla ťažba zdrojov v Európe len o 3%, no domáce zdroje sú stále viac nahrádzané dovozom z iných častí sveta – napríklad Biomasa V oblasti energetiky a priemyselnej výroby sa pojem biomasa vzťahuje na biologický materiál, ktorý môže byť využitý na výrobu energie, palív, alebo inak priemyselne spracovaný.viac na www.EuropskaUnia.sk »na biopalivá, či kovové rudy  z Latinskej Ameriky.

„Bez adekvátnej politiky, ktorá obmedzí ťažbu zdrojov, bude domáca ťažba v EÚ do roku 2020 približne konštantná“, súčasne však bude Európa dovážať stále viac materiálovo intenzívnych produktov.

Európska ekonomika tak bude stále viac udržiavaná vďaka importom z iných regiónov sveta, „čo spôsobí presun environmentálne záťaže spojenej s ťažbou surovín a ich spracovaním z Európy do krajín bohatých na zdroje“, píše WRF.

Nový hospodársky model

Potrebujeme novú globálnu stratégiu riadenia prírodných zdrojov, píše sa v deklarácii, ktorú dnes vydáva WRF. Vyzýva, aby boli tovary a služby „dematerializované“ a pracovné príležitosti „maximalizované“, vytvorená medzinárodná rovnosť a zvýšený blahobyt.

Predbežná verzia deklarácie tvrdí, že hoci boli tradičné environmentálne politiky v niektorých prípadoch pomerne úspešné – napríklad znečistenie vôd v bohatých krajinách, recyklovanie odpadov, či odstraňovanie nebezpečných látok z trhu – sú „bezzubé“ pokiaľ ide o vyčerpávanie prírodných zdrojov.

Deklarácia zdôrazňuje, že „politicky definované rámcové hospodárske podmienky musia byť prispôsobené ochrane globálnych ekosystémov“ a zachovaniu zdrojov pre budúce generácie. Podmienky by mali byť nastavené tak, aby umožnili okamžitú transformáciu, a ľudstvo nečakalo až pokiaľ ho k zmene prinúti katastrofa.

Súčasná politika neposkytuje incentívy na vytvorenie „dostatočne zdrojovo efektívnej ekonomiky“, píše sa v deklarácii. Trhy sú dnes „slepé k environmentálnej cene rastu“ a tým brzdia výrazné zlepšenia produktivity zdrojov. Hlavným dôvodom je, že trhová cena neobsahuje environmentálne externality a relevantní inovační aktéri nemajú k dispozícii informácie.

Zdaniť použitie zdrojov, nie prácu a konečný produkt

„Najzákladnejším a urgentným predpokladom na cestu k trvalo udržateľnej budúcnosti“ je zmena fiškálneho rámca. WRF žiada ukončenie subvencií, ktoré podporujú spotrebu zdrojov. Štáty by mali prejsť od zdaňovania práce k zdaňovaniu nerastných surovín. Jedným z efektov by bolo „vytváranie nových pracovných miest a redistribúcia príjmov do rozvojových krajín, z ktorých pochádzajú mnohé zdroje“.

Deklarácia navrhuje, aby sa namiesto DPH uvalenej na konečné produkty zdanili prírodné zdroje „v momente, keď sú vzaté z prírody, alebo keď vstúpia do priemyselného spracovania“.

„Dematerializácia“ tovarov a služieb a zavedenie výrobných systémov s malými dopadmi na životné prostredie si vyžiadajú „radikálne novú infraštruktúru, tovary, služby, procesy, systémy a podnikateľské modely“, keďže tradičné technológie už nestačia na odpútanie napĺňania ľudských potrieb od prírodných zdrojov, zdôrazňuje WRF.

Európa by si mala sledovať spotrebu

Podľa Michaela Warhursta  z environmentálnej organizácie Priatelia Zeme (FoEE) je zlé, že Európa nemá žiadne limity znižovania využívania zdrojov a „nové politiky nie sú hodnotené z pohľadu ich potenciálu na zvýšenie zdrojovej efektívnosti“.

Priatelia Zeme v spoločnej správe s Výskumným inštitútom Udržateľná Európa EÚ žiadajú aby začala merať, koľko zdrojov používa. Zdrojovú efektívnosť má zvýšiť novými politikami, napríklad prísnejšími limitmi pre recykláciu.

Okrem použitia nerastných surovín by mala Európa merať aj využívanie vody a pôdy, a emisie skleníkových plynov. Do úvahy by mala brať aj vplyv domácej spotreby na zvyšok sveta v dôsledku dovozu surovín.