V piatok 12. júna skončilo druhé tohoročné kolo klimatických rokovaní UNFCCC v Bonne. Výsledkom 12 dní vyjednávaní je niekoľko stoviek strán textu, ale žiadne konkrétne rozhodnutia, pokiaľ ide o financovanie programov pre pomoc chudobnejším krajinám, ktoré sa považuje za nutný predpoklad, ak majú byť decembrové rokovania v Kodani úspešné.

Účastníci rokovaní v Bonne obvinili EÚ, že vyslala klimatickému hnutiu zlý signál. Ministri financií sa 9. júna nedokázali dohodnúť a odsúhlasiť konkrétny návrh finančného príspevku pre klimatické projekty a politiky chudobnejších krajín. Dohodli sa len na základných kritériách zdieľania úsilia bohatých krajín. Podobnej kritike čelili v Bonne i USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »

„USA sú v tomto čase priveľmi ticho,“ hovorí Tim Gore, poradca humanitárnej organizácie Oxfam pre klimatické zmeny. Porovnal angažovanie sa Washingtonu v predošlom kole vyjednávaní, kedy medzinárodné spoločenstvo vysoko ocenilo záujem a odhodlanie nového prezidenta Baracka Obamu angažovať sa.

Zatiaľ nie je ani zďaleka isté, či budú USA schopné prijať svoju národnú klimatickú legislatívu do konca kalendárneho roka. Ak sa tak nestane, administratíva Baracka Obamu bude mať zviazané ruky, pokiaľ ide o podpis akejkoľvek dohody o novom medzinárodnom klimatickom režime.

V Bonne tiež nepadli žiadne konkrétne emisné ciele bohatých krajín. EÚ nateraz neuvažuje zvýšiť svoj 20-percentný cieľ o desať percent. Rusko Všeobecné informácie o Ruskej federácii.viac na www.EuropskaUnia.sk » Nový Zéland Nový Zéland je ostrovný štát, ležiaci východne od Austrálie. S EÚ udržuje dobré obchodné a politické vzťahy.viac na www.EuropskaUnia.sk » Švajčiarsko Švajčiarsko je síce členom EFTA, v referende ale odmietlo participovať na Európskom hospodárskom priestore a jeho vzťahy s EÚ tak riadia bilaterálne sektorové dohody. viac na www.EuropskaUnia.sk » Bielorusko Aj Bielorusko vzniklo po rozpade Sovietskeho zväzu, s Ruskom však doteraz udržuje veľmi dobré vzťahy.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Ukrajina Ukrajina je postkomunistická krajina, ktorá sa odčlenila od Sovietskeho zväzu v roku 1991.viac na www.EuropskaUnia.sk »odmietli definovať svoje ciele.

„Patetický“ cieľ Japonska

Japonský premiér Taro Aso v Bonne predstavil strednodobý klimatický cieľ svojej krajiny. Oznámil, že Tokio zníži do roku 2020 mieru tvorby vlastných emisií o 15 percent v porovnaní s hodnotou z roku 2005. Inými slovami, znamená to zníženie o 8 percent v porovnaní s rokom 1990.

Oznámenie Japonska bolo podľa viacerých účastníkov v Bonne najväčším sklamaním. Tim Gore hovorí: „Vo svojej podstate je to facka do tváre rozvíjajúcim sa krajinám, ktoré volajú po 40-percentnom cieli.“

Japonský premiér má iný názor, než organizácia Oxfam. Vyhlásil, že cieľ je dostatočne ambiciózny, pričom poukázal na fakt, že jeho krajina je už dnes energeticky najefektívnejšou ekonomikou na svete.

Pokiaľ ide o mieru ambícií Japonska, pozorovatelia poukazujú na fakt, že cieľ 8 percent do roku 2020 je len o dve percentá vyšší, než cieľ 6 percent do roku 2012, ktorý pre Japonsko Japonsko je ostrovná krajina, ležiaca východne od pobrežia Ázie. S Európskou Úniou udržiava obchodné a politické vzťahy, ktoré sú formulované na základe akčného plánu z roku 2001.viac na www.EuropskaUnia.sk »vyplýva z Kjótskeho protokolu.

„Je to veľká hanba a zlý signál pre vyjednávania v Bonne. Asovo rozhodnutie, ktoré ovplyvnili viac znečisťovatelia než verejnosť, sťažuje dosiahnutie dobrej dohody,“ hovorí Kim Carstensen, riaditeľ Klimatickej iniciatívy medzinárodnej ochranárskej organizácie WWF.

EÚ sa rozhodla nehodnotiť záväzok Japonska. V oficiálnom stanovisku iba „povzbudila“ Tokio, aby prijalo i ďalšie kroky.

Istý pokrok sa predsa dosiahol

Pozorovatelia napriek spomenutému konštatujú, že v oblasti mechanizmu financovania sa istý pokrok predsa dosiahol. Konsenzus sa vytvára okolo mexického návrhu, ktorý hovorí, že do klimatického rozpočtu by mala prispievať každá krajina v závislosti od výšky svojho hrubého domáceho produktu, počtu obyvateľov a miery tvorby emisií. Takéto kritériá predstavujú univerzálnosť a preto získavajú čoraz väčšiu podporu.

Rovnako sa zvyšuje i šanca pre príspevok leteckého priemyslu a lodnej dopravy do rozpočtu pre klimatické projekty. Skupina chudobnejších krajín navrhla, aby sa pri predaji medzinárodných leteniek a lodných lístkov vyruboval pasažierom klimatický poplatok. Takto získané prostriedky by pomohli chudobnejším krajinám prispôsobovať za zmenenému podnebiu.

Austrália Austrália udržuje s EÚ dobré obchodné a politické vzťahy. Je jediným štátom sveta, ktorý sa rozprestiera na celom kontinente.viac na www.EuropskaUnia.sk »tiež predstavila emisný strop pre letectvo a lodnú dopravu, ale zatiaľ nepredstavila finančný mechanizmus, na základe ktorého by mal koncept fungovať.

Krajiny EÚ zahrnuli leteckú dopravu do svojej schémy obchodovania s emisiami EU ETS. Pokiaľ ide o európsku lodnú dopravu, Brusel stále čaká na rámcový návrh, ktorý by mala predstaviť Medzinárodná námorná organizácia (IMO). EÚ však prisľúbila, že ak IMO nepredstaví svoj návrh v blízkej dobe, bude konať a pokúsi sa presadiť návrh na pozadí UNFCCC (Rámcovej konvecie OSN o klimatických zmenách).

Mimovládne organizácie žiadajú intervenciu

Skupina mimovládnych organizácií žiada intervenciu z najvyšších politických kruhov: „Je jasné, že mnoho vládnych vyjednávačov v Bonne je vo svojej malej bubline, ktorá je odolná voči znepokojeniu verejnosti a [varovaniam] klimatológie,“ hovorí Martin Kaiser, riaditeľ pre klimatickú politiku medzinárodnej organizácie Greenpeace.

Svetoví lídri krajín G8, ktorí sa zídu v júli v Taliansku, by mali začať bojovať za ambiciózny záver klimatických rokovaní v Kodani, zhodujú sa environmentálne a zelené organizácie.

Pozície

"Je tu skupina krajín, ktorá jednoznačne nemá žiadny úmysel chrániť našu planétu pred nebezpečnými klimatickými zmenami. Spojené štáty americké, Austrália, Japonsko, Nový Zéland alebo Kanada Kanada je federatívna krajina v Severnej Amerike, druhý najrozľahlejší štát sveta a člen Commowealthu. S Európskou Úniou má veľmi úzke ekonomické a politické vzťahy.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa správajú ako keby sme tu nemali žiadnu klimatickú krízu. Presadzujú svoje krátkozraké politické záujmy namiesto podpory riešenia globálnej klimatickej krízy," uviedol Pavol Široký, koordinátor Slovenskej klimatickej koalície (o.z. ZA MATKU ZEM).

"Pokiaľ chceme aby sa globálna priemerná teplota Zeme nezvýšila o 2°C, tieto krajiny musia znížiť svoje emisie CO₂ o 40% do roku 2020 a takmer úplne eliminovať emisie skleníkových plynov do roku 2050. Inak budú zmeny na našej planéte nezvratné!," dodal Široký.