Inštitucionálna architektúra môže brániť krajinám ako Čína Čína je dôležitým obchodným partnerom Únie, aj keď EÚ má s ňou trvalo negatívne saldo obchodu. Európsko-čínske ekonomické vzťahy nie sú bezproblémovéviac na www.EuropskaUnia.sk »a India India je po Číne druhou najľudnatejšou krajinou Zeme so siedmou najväčšou rozlohou. Hoci patrí medzi chudobné krajiny s nízkym HDP na občana, rýchly ekonomický rast sľubuje rastúcu hospodársku silu.viac na www.EuropskaUnia.sk » aby sa v budúcom klimatickom režime úspešne zapojili do tranferu čistých technológií. Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »navrhuje po roku 2012 vytvoriť "Mechanizmus sektorových emisných kreditov" ako náhradu za súčasný "Mechanizmus čistého rozvoja" (CDM), ktorý ustanovuje Kjótsky protokol. Jeho výhodou by mal byť predovšetkým princíp konkurencie na trhu s emisiami.

Nový mechanizmus by vytváral všeobecné emisné kredity v konkrétnom priemyselnom sektore po tom, ako by sa dosiahla dohoda o emisných cieľoch daného sektora. Rozdiel v tom, že zatiaľ čo CDM sa vzťahoval ku konkrétnym klimatickým projektom, nový mechanizmus sa bude vzťahovať k celému priemyselnému odvetviu ako takému, vyhlásil v Bruseli Jürgen Lefevere, koordinátor DG životné prostredie pre medzinárodné klimatické vyjednávania, na 5. výročnej konferencii o klimatických zmenách.

"Bude to mať tiež i inštitucionálne dôsledky," dopĺňa. "Takže sa musíte pozrieť na inštitucionálnu štruktúru, ktorá musí dokázať reagovať na tieto základné zmeny."

Lefevere hovorí, že nové inštitucionálne usporiadanie bude musieť brať ohľad na rolu vlád a ďalších úradov, ktoré budú kontrolovať fungovanie celého systému. Rozhodujúce podľa neho bude, aby sa začali nové ustanovenia uplatňovať "spravodlivo a rýchlo".

Zatiaľ čo Európska komisia uvažuje o nástrojoch nového klimatického režimu, krajiny vo svete stoja pred úlohou dohodnúť sa na znení dohody o nástupcovi Kjótskeho protokolu. Ani niekoľko týždňov pred svetovou konferenciou UNFCCC v Kodani zatiaľ neexistuje širšia dohoda o vstupoch a výstupoch glóbálnej dohody.

"Na poli vyjednávaní zostáva diskusia o sektorových kreditoch náročnou, ale myslím si, že je to pre politické dôvody. V bilaterálnych diskusiách vidíme veľmi pozitívne reakcie," hovorí Lefevere.

Priemysel je rozpoltený

Priemysel je rozdelený, pokiaľ ide o návrh konceptu sektorových emisných kreditov. Veľká časť firiem tvrdí, že lepšie by bolo zamerať sa na vylepšenie CDM, než na vytváranie niečoho úplne nového.

"Trh má mnoho nedostatkov [..] ale má i spôsoby, ako sa vysporiadať s problémami," tvrdí Daniele Agostini z talianskej energetickej spoločnosti Enel. Ak by sa pokračovalo cestou vylepšenia CDM a posilnili by sa pravidlá jeho fungovania, mnoho problémov by sa výrazne zredukovalo, dopĺňa.

Pokiaľ ide o mechanizmus sektorových emisných kreditov, Agostini upozorňuje, že zatiaľ čo v niektorých krajinách môže priniesť výsledky, v iných krajinách nebude musieť mať jeho fungovanie zmysel.

"Jedna z vecí, na ktoré ľudia často nemyslia, je štruktúra trhu v tých krajinách," hovorí. Navrhovaný mechanizmus by mohol de facto z trhu vyhnať menších hráčov a uprednostniť veľké nadnárodné korporácie.

Napomáhanie transferu čistých technológií?

Európska únia sa domnieva, že podpora nového sektorového mechanizmu podporí transfer čistých technológií smerom z bohatých do rozvíjajúcich sa krajín. Transfer je kľúčovým prvkom, pokiaľ ide o dosiahnuteľnosť cieľov budúcej globálnej klimatickej dohody. V súčasnosti mu však bránia nezodpovedané otázky o ochrane duševného vlastníctva.

Nick Campbell, predseda pracovnej skupiny organizácie BusinessEurope pre klimatické zmeny, tvrdí, že sektorový prístup by znamenal len malý objem finančných stimulov pre to, aby mali jednotlivé subjekty záujem realizovať projekty v chudobnejších krajinách.

"Kjótsky" CDM bol nastavený tak, aby mala finančná komunita záujem podieľať sa na transfere technológií, ktorý vzájomne prepájal inštaláciu technológií v zahraničí so systémom obchodovania s emisiami na domácej pôde, vysvetľuje Campbell.

"Jednou z otázok, ktorú si stále kladiem pri sektorových kreditoch, je: 'Kde nájde finančná komunita stimul pre zapojenie sa do sektorového kreditného mechanizmu, keď mi to veľmi pripomína iba medzivládny proces?'," pýta sa Campbell.

Predstaviteľ podnikateľskej sféry tiež upozornil, že tým, že sú medzinárodné vyjednávania o transfere technológií skôr medzivládne, dosiahne sa len malý pokrok v snahe, aby mal priemysel záujem umiestňovať svoje čisté technológie v chudobnejších krajinách v každodennej praxi.