V posledných rokoch museli vo viacerých prípadoch súkromné vodárenské spoločnosti odovzdať dodávky vody späť do rúk municipalít. Dôvodom boli väčšinou nenaplnené sľuby – privatizácia vodárenských a kanalizačných služieb neviedla k sľúbenému znižovaniu cien a zvyšovaniu kvality. Minulý týždeň spustili Transnational Institute (TNI) a Corporate Europe Observatory (CEO) webstránku, ktorá ponúka príklady miest, ktoré úspešne prevzali od súkromných spoločností naspäť kontrolu nad vodárenskými službami, a informácie o prebiehajúcich kampaniach.

Organizácie ľutujú, že EÚ ďalej podporuje privatizáciu vodárenských služieb c Európe, napriek „mnohým dôkazom zlyhania súkromného sektora“. Spomína pritom kampane proti súkromným spoločnostiam v Mexiku, Spojených štátoch, Argentíne, Bolívii, Uruguaji, Mali a viacerých mestách vo Francúzsku.

Nedávno znovuzvolený starosta Paríža, socialista Bertrand Delanoë, napríklad sľúbil, že stabilizuje cenu vodárenských služieb tým, že ich vezme súkromným spoločnostiam. Stihnúť to chce do konca roka 2009, keď sa skončia kontrakty vodárenským gigantom Suez-Lyonnaise des Eaux a Veolia Environnement.

Paríž sa tak pripojí k širšiemu trendu re-municipalizácie vo Francúzsku. Grenoble zas získal jedny z najlacnejších služieb v krajine po tom, ako v roku 2000 zobral vodárenské služby opäť pod kontrolu samosprávy. Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »je pritom považované za „hlavný stan privatizácie vodárenstva“ – 80% vodárenských služieb je tam v súkromných rukách a francúzske firmy sú v tejto oblasti veľmi aktívne aj v zahraničí.

Experti na túto oblasť sa obávajú možných dopadov Lisabonskej zmluvy na sektor. Podľa nich podporuje dokument konkurenciu do tej miery, že súkromné spoločnosti vlastne získajú silnejšie postavenie. Komisia „pretláča princípy konkurencie takým spôsobom, že sú spoločnosti vo verejnom vlastníctve obmedzované v miere i rozsahu“, tvrdí Emanuele Lobina z Greenwichskej univerzity.

Svetová banka však ďalej tvrdí, že hoci privatizáciu vodárenstva nemožno považovať za všeliek, pre chudobnejšie krajiny, ktoré si nemôžu dovoliť počiatočné investície, môže byť riešením.

Olivier Hoedeman z Corporate Europe Observatory odmieta aj názor, že obavám z následkov privatizácie vody v chudobných krajinách možno čeliť vytvorením nezávislých regulátorov a jasne napísanými zmluvami. „Je načase, aby EÚ priznala fakty a revidovala svoju politiku v oblasti vodárenstva. Privatizácia služieb môže posilniť zisky spoločnosti, nie sú však najefektívnejším spôsobom dodania vody európskym občanom, ani najchudobnejším ľuďom sveta.“