Hlavná stránkaŽivotné prostrediePriemyslu sa nepáči regulácia surovín

Priemyslu sa nepáči regulácia surovín

(EN)
Ťažba nerastov 2 (wandee007, freedigitalphotos)

(21.03.2012)

Predstavitelia priemyslu sa sťažujú na nadmernú reguláciu európskeho trhu s nerastnými surovinami. V globálnej perspektíve to má viesť k nekonkurenčným cenám ich výrobkov.

Zástupcovia sektoru priemyslu sa obávajú, že prístup Európskej komisie v otázke surovín povedie k hospodárskemu útlmu. Komisia je podľa nich príliš „byrokratická“,  „konfliktná“, príliš „predpisuje“  a ignoruje negatívne dôsledky, ktoré im regulácie spôsobujú.

„Musíme uprednostniť priemysel a výrobcov ako kľúčové piliere pre naše hospodárstvo,“ uviedol v utorok (20.3.) Adrian Harris, generálny riaditeľ európskej asociácie strojárskeho priemyslu Orgalime a šéf Aliancie pre konkurenčný európsky priemysel na konferencii v Bruseli.

Kritizoval, že politiky EÚ  v mnohých oblastiach odrádzajú od investícií, čo vedie k vznik trhu inde na svete. „Kompletný dodávateľský reťazec je veľmi dôležitý a akonáhle stratíme kúsky tohto reťazca, je veľmi ťažké ich rozložiť,“  povedal. Súčasné obdobie revízií a ďalšej legislatívy podľa neho prekáža rastu na európskom trhu so surovinami.

V posledných rokoch sa trh so surovinami výrazne zmenil. Tento trend prebieha paralelne s rastom svetovej populácie. Štatistiky OSN hovoria, že počet ľudí na planéte sa za posledných 50 rokov viac než zdvojnásobil a v roku 2050 by mal dosiahnuť 9 miliárd.

„Nachádzame sa v novom supercykle dopytu a spotrebitelia budú potrebovať nové produkty,“ pripomenul Göran Bäckblom, zo švédskej firmy, ktorá spracováva a distribuuje železnú rudu.

Dodal, že z geologického pohľadu nie je nedostatok surovín: „Je to skôr ekonomická záležitosť.“ Pre podniky nedáva zmysel to, aby začali ťažiť v európskych baniach, keď náklady na dovoz tých istých materiálov odinakiaľ sú oveľa nižšie.

To podľa neho vedie k monopolu Číny na trhu, ktorá produkuje 97 % svetových kovov vzácnych zemín a kontroluje 70 % dodávok železnej rudy.

Potreba regulácie

„Každý chce ľahkosť a každý chce byť na palube – nie je to tak jednoduché uskutočniť,“ reagoval Gwenole Cozigou z Európskej komisie, ktorý má na starosti práve politiku nerastných surovín.

Takisto Ernst von Weizsäcker, spolupredseda Medzinárodného panelu OSN pre udržateľné riadenie zdrojov uviedol, že regulácia je potrebná pretože môže vytvoriť cyklické hospodárstvo, kde sa budú materiály efektívne využívať. Priestor pre zlepšenie vidí napríklad v prípade zvláštnych kovov používaných v high-tech produktoch, ktorých miera recyklácie nedosahuje ani 1 %.

„Nič nejde správnym smerom, ak sa všetko ponechá na trhy,“ uviedol Weizsäcker. „Avšak intervencia by nemala byť príliš byrokratická“ a varoval tiež pred „prílišným predpisovaním“.

Karl Falkenberg, generálny riaditeľ EK pre environmentálne otázky, poukázal na to, že „keď hovoríme o stratégii pre efektívnosť zdrojov, treba sa na to pozerať ako na kontinuálny rast v našej ekonomike, ale vyžaduje to kvalitatívny rast.“

Cirkulujúca ekonomika s vysokou mierou recyklácie, môže preklenúť potrebu efektívneho využívania zdrojov a surovín pre ďalší výrobný proces. To sa dá podľa Falkenberga dosiahnuť len implementáciou existujúcej legislatívy v Európe,  čím by sa mohlo vytvoriť asi 400 tisíc pracovných miest.

Suroviny sa strácajú

Na rozdiel od vzácnych kovov, sa produkcia ocele vyznačuje veľkou mierou recyklácie. Ako zaznelo na minuloročnom stretnutí zástupcov oceliarstva, ktorú zorganizovala spoločnosť U.S. Steel Košice, v roku 2009 sa v EÚ opätovne zužitkovalo až 72 % oceľových obalov. Ich použitím sa znižuje potreba dodávať novo-vyťažené nerasty a redukujú sa tiež spotreba energie a emisie.

„Mnoho zlomkov odpadu unikajú nelegálne mimo EÚ,“ upozornil Harris z asociácie Orgalime, ktorý tiež uviedol, že pravidlá smernice o ekodizajne vytvárajú neférovú súťaž medzi firmami a sú príliš normatívne.

S tým súhlasil aj riaditeľ Nickel inštitútu Kevin Bradley, podľa ktorého „je tiež potrebné vzájomne preskúmať regulačnú konzistentnosť a koherentnosť pokiaľ ide o kritické suroviny a efektívnosť zdrojov“.

Enviropredpisy EÚ podľa neho môžu škodiť úsiliu o recykláciu kovov. „Navrhli sa tak, aby sa znovu získaval odpadový materiál, ale ten teraz putuje niekam inam,“ skonštatoval.

Rovnako účastníci konferencie v Košiciach sa zhodli, že dôležitejšie než prijímanie legislatívy je v otázke opätovného použitia surovín motivovanie a vzdelávanie ľudí, aby materiály vracali späť do výroby.

Konflikty a rovnováha

Bradley poukázal na protichodnú legislatívu v prípade solí kobaltu. Nachádzajú sa v zozname látok, ktoré upravuje chemické nariadenie REACH Cieľom legislatívy REACH je zlepšiť ochranu životného prostredia i zdravia obyvateľov EÚ dôslednejšou kontrolou používaných chemických látok. REACH je skratkou plného názvu Registrácia, Evaluácia a Autorizácia Chemických látok.viac na www.EuropskaUnia.sk » ale tiež patria do zoznamu kritických  surovín pre európske hospodárstvo.

„Trávime veľa času nad obmedzeniami nebezpečných látok. Realita je, že často je nemožné bez určitých látok pracovať, bez toho aby došlo k dramatickej technologickej zmene,“ povedal Bradley.

Europoslanec Reinhard Bütikofer (Zelení), ktorý je spravodajcom EP pre stratégiu efektívneho využívania zdrojov v Európe mu ale oponoval.

„Vloženie materiálov pod REACH vytvára transparentnosť. V Európe nejdeme čínskym modelom. Ak z regulácie vylúčite všetko, čo straší, skončíte v džungli,“ reagoval.

Namiesto toho Bütikofer navrhol vytvoriť európsku priemyselnú politiku, ktorá by vybalansovala potrebu regulovať extrahovanie nerastov a potrebu nových produktov. „Nemali by sme sa báť regulácií. V Európe môžeme prepojiť eko-transformáciu s industrializáciou,“ poznamenal.

SPONZOR SEKCIE

Reklama

PARTNERI

Apotheka.sk Setri.sk - Bezplatné tipy na úspory elektriny učená právnická spoločnosť

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235