Ministri financií a hospodárstva (Ecofin) by mali dnes (10.3.) prijať závery k otázke medzinárodného financovania boja proti klimatickým zmenám. Malo by ísť o všeobecné princípy, neočakáva sa definovanie konkrétnych čísel. Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »v tejto súvislosti požaduje definovanie klauzuly o „vysvetlení zdieľania bremena“. Poľský návrh podporujú Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Litva Litva je postkomunistickou pobaltskou krajinou, ktorej sa podarilo vstúpiť do EÚ spolu s ďalšími deviatimi krajinami v zatiaľ najväčšej vlne rozširovania v histórii Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »

Ak sa členské krajiny EÚ medzi sebou nedohodnú, akým dielom bude ktorá z nich niesť jarmo boja proti klimatickým zmenám, Spoločenstvo vyšle svetu zlý signál, tvrdí Varšava. Žiada preto, aby sa na stole objavil vyvážený návrh, ktorý bude hovoriť aj o tom, aký dopad bude mať klimatická politika na hospodárstvo jednotlivých členských štátov EÚ.

Dokument, o ktorom budú dnes ministri diskutovať, má veľmi všeobecný charakter a nezaväzuje EÚ ani jej krajiny k žiadnemu čiastkovému cieľu. České Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »vyhlásilo, že dnešné stretnutie je v línii so stretnutím ministrov životného prostredia, ktoré sa uskutočnilo pred týždňom (2.3.). Konkrétne závery a konečná spoločná pozícia by sa mali dohodnúť až na nadchádzajúcom summite (19.-20. marec).

Hoci sa členské krajiny už predbežne dohodli a podporujú základné princípy budúcej pozície, rozdiely panujú v otázke, aký dôraz by sa mal klásť na finančné stránky boja proti klimatickým zmenám a ich vplyv na jednotlivé členské krajiny, ako aj nečlenské chudobné krajiny vo svete. UNFCC odhaduje, že do roku 2030 bude potrebné v tejto oblasti investovať 200 mld. dolárov, ak chce svet udržať produkciu emisií skleníkových na súčasnej úrovni. Polovicu z týchto prostriedkov bude potrebné investovať v chudobných regiónoch sveta.

Poľská vláda požaduje, aby EÚ jasne povedala, do akej miery plánuje poskytnúť finančnú pomoc chudobným krajinám, povedal poľský zdroj pre EurActiv. V tomto smere by ďalším krokom malo byť definovanie kritérií, na základe ktorých si členské krajiny EÚ rozdelia finančné bremeno. Zdroj doplnil, že kritériami by mohli byť napríklad výška HDP alebo miera vyprodukovaných emisií na jedného obyvateľa.

„Chceme pozvať členské krajiny k diskusii, nie k ďalšiemu zdržiavaniu,“ povedal. Podľa Poľska by si mala EÚ všetky tieto otázky vyjasniť a nájsť kompromis skôr, než vstúpi na medzinárodnú pôdu s úmyslom vyjednávať.

Ostatné členské krajiny sa zatiaľ nechcú viazať konkrétnymi finančnými cieľmi. Čakajú na ďalšie kolá svetových klimatických rokovaní, ktoré by mali vyvrcholiť v decembri tohto roka v Kodani. Tvrdia tiež, že definovanie konkrétnych finančných záväzkov nie je politicky vhodné v čase, kedy sa ešte USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »detailne nevyjadrili, ako presne sa zmenilo ich stanovisko k otázke po inaugurácii nového prezidenta Baracka Obamu.