„Verím, že incident s himalájskymi ľadovcami môže prispieť k dôveryhodnosti IPCC,“ vyhlásil 25. januára v Bruseli jeho podpredseda Jean-Pascal van Ypersele. Zdôraznil, že žiadna z inštitúcií, ktorú riadi človek, nie je neomylná, ale ak si prizná chybu, môže sa poučiť. Ak to dokáže, môže to zvýšiť jej reputáciu.

Van Ypersele tiež vyhlásil, že informácia o hrozbe roztopenia himalájskych ľadovcov do roku 2035 sa v súhrnnej správe z roku 2007 objavila i preto, že sa nezískala štandardnou metodikou, ktorá je pre správu vlastná.

„V tomto ojedinelom prípade sa spravila chyba a procedúry sa nedodržali,“ doplnil. Vysvetlil, že autori state o ľadovcov pracovali v časovej tiesni, čo im nevytvorilo priestor pre overovanie. OSN však svoje metodické pravidlá medzi časom, na jeseň 2009, sprísnila.

OSN a IPCC boli nútené priznať si chybu po tom, čo časopis New Scientist odhalil, že informácia o rapídnom tempe topenia sa ľadovca v Himalájach nebola prevzatá z recenzovaného vedeckého článku a ani z karentovaného časopisu (EurActiv 19/01/10). Na nezrovnalosť s vedeckými závermi upozornil v novembri i indický minister životného prostredia, no šéf IPCC vtedy sebaisto jeho správu odmietol a označil ju za „voodoo vedu“.

Na verejnosť sa dostala i nová informácia, podľa ktorej už v roku 2006, rok pred publikovaním správy IPCC, rakúsky glaciológ Georg Kaser upozornil na chybu. Podpredseda IPCC však dnes hovorí, že Kaserov e-mail sa vtedy nedostal k správnemu adresátovi: „Poskytol správnu informáciu, ale nie správnej osobe a v správnom čase. Bola to kombinácia veľmi nešťastných okolností.“

Van Ypersele nepokladá jednu chybnú informáciu za problém. Správa má 938 strán, o ľadovci v Himalájach hovorí len jedna z nich, argumentuje.

Padne Pachauriho hlava?

Po odhalení blamáže s himalájskym ľadovcom sa zdvihla kritika na hlavu šéfa IPCC Rajendru Pachauriho. Obviňujú ho, že na téme klimatických zmien aj vďaka omylom v správe zarába nemalé peniaze.

„Naozaj nežije život, ktorý by ste mu chceli závidieť,“ vyhlásil na Pachauriho obranu van Ypersele  a doplnil, že riaditeľ panelu zasvätil vedeckej práci celý svoj život.

Pejoratívne výrazy „voodoo veda“ a „školácka veda“ na adresu správy indického ministra „neboli ideálne“ a boli príležitostnou chybou, ktorá sa stáva ľuďom, ktorí veľa cestujú, prednášajú a dávajú nespočetné množstvo stanovísk, pokračuje v obrane svojho nadriadeného van Ypersele.

„Je úbohé žiadať Dr. Pachauriho odstúpiť iba pre otázku himalájskeho ľadovca,“ hovorí John Schellnhuber, poradca nemeckej vlády pre klimatické zmeny. Rovnako sú podľa neho neopodstatnené i obvinenia z bohatnutia na klimatických zmenách: „Ako mních žije v Indii a všetky peniaze, ktoré dostane, dáva svojej nadácii.“

V každom prípade, IPCC bude musieť prehodnotiť svoje metódy vyberania a používania odbornej literatúry, uznáva Schellnhuber. Témou na diskusiu je tzv. „šedá literatúra“. Veľmi často ju v minulosti využívali medzinárodné organizácie rôzneho zamerania v snahe zostavovať čo najkomplexnejšie analýzy.

Obhajovali sa na stretnutí s umelcami

Jean-Pascal van Ypersele a ďalší spolupracovníci IPCC sa obhajovali v Bruseli počas konferencie Tipping Point. Jej hlavným cieľom malo byť spojenie úsilia vedcov a umelcov v boji proti zmenám podnebia.

Namiesto toho, aby predstavitelia IPCC diskutovali o umení a jeho význame, van Ypersele vysvetľoval účastníkom rozdiel medzi pozíciou podpredsedu IPCC a „úlohou bojovníka“.

„Snažím sa byť veľmi opatrný, aby som IPCC, ktorý sa považuje za politicky relevantný [inštitút],  nepostavil do politicko-normatívnej pozície,“ uzavrel.