Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »by mala v rámci neformálneho zasadnutia ministrov životného prostredia (15.-17. januára) predstaviť analýzu výsledkov diskusií o možnosti zavedenia uhlíkovej dane (uhlíkového cla). Na jej základe začne Rada diskusiu o možnostiach, ako „uhlíkovo“ zdaniť dovoz tovarov z Číny a ďalších krajín, ktoré nemajú prísnu národnú environmentálnu legislatívu.

Načasovanie diskusie o uhlíkovej dani nie je možno najvhodnejšie, pretože v čase zasadnutia ministrov životného prostredia ešte dezignovaní členovia Európskej komisie neabsolvujú verejné vypočutie, čo v praxi znamená, že kandidáti na príslušné portfóliá v Komisii zatiaľ nezaujmú stanovisko.

Európska komisia vyhlásila, že i keď nebudú známe názory budúcich komisárov, analýzu musí vydať, pretože tak či onak je jej publikácia len otázkou času. Exekutíva však oficiálne nepotvrdila informáciu, či budú mať text na stole ministri životného prostredia už na budúci týždeň na neformálnom zasadnutí.

Uhlíková daň – "comeback" Kodane a protekcionizmu

Viacerí experti hovoria, že myšlienka na zavedenie uhlíkovej dane pre dovoz z nečlenských krajín EÚ je pokračovaním nedávno skončených decembrových klimatických vyjednávaní v Kodani a súčasne spôsob, ako sa loby domáceho priemyslu snaží ochrániť svoju výrobu pred medzinárodnou konkurenciou.

„Myslím si, že po Kodani existuje veľmi reálne riziko, že vlády, zvlášť vlády v EÚ, sa budú silnejšie zasadzovať o zmenu zdaňovania na hraniciach,“ hovorí Simon Tilford, hlavný ekonóm think-tanku Centrum pre európsku reformu (CER). Dôvodmi pre takéto uvažovanie krajín EÚ sú podľa neho neradostný ekonomický výhľad, „extrémne silné“ euro, ale i nedostatočne ambiciózne závery COP15 v Kodani.

Za uhlíkovú daň na dovoz vyzýva najmä francúzsky prezident Nicolas Sarkozy; naposledy sa v jej prospech vyjadril 6. decembra na stretnutí s podnikateľmi. Jeho slová si našli istú podporu v radoch ostatných lídrov krajín EÚ. No napríklad nemecká kancelárka Angela Merkelovová tentokrát svojho tradičného spojenca nepodporuje.

„Nebudeme akceptovať tovary, ktoré nedokážu splniť naše environmentálne štandardy. V budúcnosti uvalíme na hranice Európy klimatickú daň,“ citovali Sarkozyho francúzske médiá.

Európska komisia zdôrazňuje, že publikovanie analýzy o klimatickej dani môže byť len prvým krokom v rámci dlhých diskusií, pričom pre EÚ v roku 2010 zostávajú prioritou svetové klimatické rokovania COP16 v Mexiku.

Tilford dopĺňa, že hoci je volanie po uhlíkovej dani pochopiteľné, v konečnom dôsledku by jej zavedenie znamenalo viac nových problémov, než tých, ktoré by vyriešila: „Myslím si, že by nevyhnutne viedla k odvetným opatreniam a mala by negatívne dôsledky pre celkový objem obchodu.“

Pokiaľ ide o praktické odpovede európskych vlád na závery klimatickej konferencie COP15 v Kodani, Tilford očakáva “drastické drakonické kroky“, medzi nimi napríklad rôzne dane, pričom ich Komisia bude musieť krotiť inými opatreniami na ochranu priemyslu, resp. nástrojmi na zabránenie úniku emisií uhlíka presunutím priemyselnej výroby mimo EÚ.

Na druhej strane, nie všetci analytici pokladajú klimatickú daň za škodlivú. Napríklad Daniel Gros (riaditeľ ekonomických politík think-tanku CEPS) hovorí, že takýto nástroj by dokázal pozdvihnúť celkový globálny blahobyt. Bohaté krajiny by mohli zisk z uhlíkovej dane spätne investovať v rozvíjajúcich sa krajinách a zvyšovať tamojšiu životnú úroveň a sprísňovať environmentálne štandardy.