„Stále potrebujeme viac pohybu,“ vyhlásil šéf UNFCCC Yvo de Boer na tlačovej konferencii po skončení dvojdňového neformálneho zasadnutia ministrov životného prostredia 40 krajín sveta. Témou ich rozhovorov bolo hľadanie odpovedí na témy, ktoré sa pokladajú za prekážku pre prijatie klimatickej dohody v Kodani v decembri.

„Industrializované krajiny musia sprísniť svoje ciele a rozvinúť finančné záväzky [..] Pozerám na Spojené štáty v súvislosti s vyčíslením strednodobého cieľa a vyjasnením finančného záväzku,“ vyhlásil de Boer.

Viacero krajín sa zhoduje, že odblokovanie vyjednávaní v decembri v Kodani bude závisieť najmä od toho, či USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »prijmú ambiciózny emisný záväzok v horizonte do roku 2020. Americký návrh domáceho Zákona o klíme však zamrzol v rámci legislatívneho procesu v Senáte a je nepravdepodobné, že by sa ním senátori zaoberali pred začiatkom budúceho roka.

„Nakoniec bude dohoda v Kodani závisieť na americkom čísle. Bez jasného a ambiciózneho čísla bude celá dohoda ohrozená,“ vyhlásil pre Reuters švédsky minister životného prostredia AndersCarlgren, ktorého krajina v súčasnosti predsedá EÚ.

Neformálne ministerské stretnutie bolo definitívne poslednou zastávkou pred decembrovým summitom UNFCCC v Kodani. „Mám pocit, že dnes to vyzerá lepšie než na začiatku,“ komentuje pre Reuters výsledky stretnutia dánska ministerka pre energetiku a klímu Connie Hedegaard.

Politická deklarácia či záväzná dohoda?

Viacero ministrov potvrdilo, že najmä po summite ázijských a tichomorských krajín sa začala rozširovať akceptácia možnosti, že v Kodani sa prijme len „politicky záväzná deklarácia“ a nie právne záväzná dohoda.

„Dosiahli sme pokrok, ale musíme ešte prejsť dlhú cestu,“ hovorí indický minister Jairam Ramesh a dopĺňa: „Ďalších šesť mesiacov bude oveľa intenzívnejších, pretože budeme musieť preložiť túto politicky záväznú dohodu do zmluvy.“

Proti politickej deklarácii ako výsledku decembrového summitu UNFCCC namietajú najmä chudobnejšie krajiny. Ohradzujú sa, že sú to ich obyvatelia, ktorí dôsledky meniaceho sa podnebia pocítia najviac.

V prípade, že z Kodane vzíde len politická deklarácia, Dánsko Dánsko zakladajúcim členom Severoatlantickej aliancie NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk ». Súčasťou EHS (neskôr EÚ) sa stalo v roku 1973.viac na www.EuropskaUnia.sk »predpokladá, že okrem iného sa v nej bude definovať to, ktorá krajina si určí aký emisný cieľ. Súčasne by mal dokument hovoriť i o finančnej pomoci bohatých chudobným, vrátane transferu čistých technológií.

Ministri 40 krajín sveta ocenili vyhlásenie amerického prezidenta Baracka Obamu, podľa ktorého musí svet prijať dohodu s „okamžitou účinnosťou“ a jej ustanovenia by sa mali vykonávať hneď bez ohľadu na to, či bude právne záväzný cieľ reálne dosiahnuteľný alebo nie.

Dánska ministerka Hedegaard je presvedčená, že blížiaci sa konečný termín sa podpísal pod fakt, že v posledných týždňoch spravili pokrok v záväzkoch krajiny ako USA, Brazília, Južná Kórea, Indonézia, Mexiko a Nórsko Vzťahy Nórska s EÚ sú riadené predovšetkým Dohodou o Európskom hospodárskom priestore. Tá rozširuje legislatívu jednotného trhu EÚ na Nórsko, Island a Lichtensteinsko, s výnimkou sektoru poľnohospodárstva a rybolovu.viac na www.EuropskaUnia.sk »

Dánsky premiér Lars Lokke Rasmussen vyhlásil: „Americký prezident podporil náš prístup.“ Odkázal tým na výmenný obchod, že USA v Kodani podporia základné prvky budúceho klimatického režimu, zatiaľ čo dohoda vstúpi do platnosti po tom, ako prijmú národný Zákon o klíme, vrátane záväzných emisných cieľov do roku 2020.

EurActiv/Reuters