Spočiatku sa klimatické rokovania zameriavali na otázku, ako pomôcť poľnohospodárom a potravinárom prispôsobiť sa zmenenému podnebiu, dnes sa čoraz častejšie začína klásť otázka, ako môže toto priemyselné odvetvie prispieť k boju proti tvorbe emisií skleníkových plynov.

Komisárka Mariann Fischer Boel Komisárka pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »nedávno v rozhovore pre EurActiv.com pripustila, že poľnohospodári a potravinári by sa mohli zapojiť do schémy obchodovania s emisiami. Dôvod je prostý: zatiaľ čo európske poľnohospodárstvo znížilo produkciu emisií o 21 percent v porovnaní s rokom 1990, poľnohospodári v chudobnejších krajinách ich produkujú o 17 percent viac, tvrdia štatistiky Európskej komisie.

Z celkových globálnych emisií skleníkových plynov v poľnohospodárstve až 74 percent pochádza z rozvíjajúcich sa krajín. Preto ak chcú bohaté krajiny efektívne znížiť tvorbu metánu a CO2 na globálnej úrovni, mali by nájsť spôsob pomoci pre chudobnejšie krajiny.

Emisie v poľnohospodárstve vznikajú najmä v dôsledku neefektívnych poľnohospodárskych praktík a v dôsledku nedostatočného manažmentu zdrojov. Na druhej strane, poľnohospodárstvo je všeobecne citlivou témou, pretože od neho neraz závisí, či budú ľudia v chudobnejších krajinách hladovať alebo nie. Preto sa vo všeobecnosti toleruje názor, že v mene boja proti hladu a chudobe nie je dôležité, za akú cenu a akými prostriedkami sa udržiava pri chode.

Okrem problému hladu, poľnohospodárstvo predstavuje neraz pre chudobnejšie krajiny i odpoveď na tému hospodárskeho rastu. Napríklad v Afrike zamestnáva až 80 percent populácie, pripomína Mahamat Saleh, veľvyslanec Africkej únie pri Európskych spoločenstvách.

Krajiny EÚ majú záujem zaujať spoločný postoj k téme poľnohospodárstva a potravinárstva v rámci klimatických vyjednávaní. Uplynulý týždeň sa dohodli, že Komisia a Rada budú obavy o dôsledky klimatických zmien na poľnohospodárstvo chudobnejších krajín zohľadňovať pri tvorbe rozpočtu pre rozvojovú pomoc a pri definovaní rozvojových stratégií.

Ministri krajín EÚ zdôrazňujú, že pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, nesmie sa opomínať dlhodobá environmentálna udržateľnosť poľnohospodárstva. V tomto smere je rozhodujúca „rozvojová pomoc zameraná na prispôsobovanie sa poľnohospodárskeho sektora“ zmenenému podnebiu.