Kratší pracovný čas môže spomaliť rastúcu spotrebu energie a pomôcť k oživeniu trhu práce, povedala Juliet Schorová, profesorka sociológie z Bostonskej Univerzity. Doposiaľ existuje len málo vedeckých dôkazov o vzťahu dĺžky pracovného času a redukcie emisií skleníkových plynov, avšak jeho dĺžka je spájaná s tempom rastu HDP, ktorý sa podieľa na množstve spotreby energie.

V predošlých desaťročiach sa v Európe zvyšovala produktivita práce, čo viedlo k znižovaniu jej času a nárastu platov. Domácnosti v USA naopak svoj pracovný čas zvyšovali. Schorová tým načrtla paralelu so značne menšou ekologickou stopou Európy v porovnaní so Spojenými štátmi. „Verím, že odlišný prístup Európy a USA je hlavným rozdielom medzi obomi regiónmi. Je to dôležitá súčasť toho, prečo je znižovanie emisií a využívanie materiálov v Európe podstatne efektívnejšie ako v USA,“ dodáva.

Skrátením pracovného času o 1 % sa znížia environmentálne dôsledky o 0,8 %. Tvrdí to výskum, ktorý uskutočnil Jörgen Larsson z Univerzity v Gothenburgu vo Švédsku. „Naznačuje to, že zníženie pracovného času by malo  obmedziť spotrebu energie,“ povedal Larsson.

Ďalej argumentuje, že kratší pracovný čas pomôže v boji proti klimatickým zmenám dvomi spôsobmi. Zníži individuálnu spotrebu energie a zároveň zmení model jej produkcie, keď sa obmedzia príjmy. Vedec predpokladá, že by mali ľudia s nižším čistým príjmom upustiť od leteckej dopravy, letných sídiel alebo drahej energeticky náročnej domácej elektroniky. Okrem toho by mohlo obmedzenie času v práci stimulovať verejnú dopravu alebo využívanie bicyklov na úkor áut, dodáva Larsson.

Kratší čas sa tiež javí ako kľúčový pri riešení prudkého nárastu nezamestnanosti, ktorý vyvolala ekonomická kríza. V USA sa vytvorilo 11 mil. nových pracovných miest, aby sa dosiahla predkrízová úroveň, podotkla Shorová a dodala, že Eurozóna ešte krízu neprekonala.

Tiež argumentuje, že štandardný prístup k vytváraniu pracovných miest cez zvyšovanie rastu HDP nie je účinný a žiadny stimul medzi politickými úspornými opatreniami nie je v dohľade. Potrebný nárast v spotrebe energie bude navyše neželaný kvôli emisiám skleníkových plynov, dodáva.

„Potrebujeme znížiť mieru rastu HDP, inak nebudeme schopní dosiahnuť klimatické ciele,“ hovorí. „Ďalšou možnosťou je to, že by sme niektoré požiadavky stiahli zo systému.“ Bolo by to ospravedlniteľné, pokiaľ by sa neznížili platy. „Ľudia oveľa menej lipnú na príjmoch, ktoré ešte nemajú, ako na tých, ktoré majú,“ dodáva.

Nový ekonomický model sa objavuje mimo spoločnej diskusie. Ľudia, ktorí pracujú v úradnom sektore menej, môžu venovať svoj voľný čas znižovaniu závislosti na trhu pomocou malých aktivít, ktoré nezaťažujú životné prostredie v takej miere, ako priemyselná produkcia, pokračuje Schorová.

Pestovanie zeleniny, produkcia obnoviteľnej energie alebo výroba produktov v malých laboratóriách sú len niektoré príklady, čo si môžu ľudia a spoločnosti sami zaobstarávať alebo tak podnietiť nový vznikajúci sektor zeleného podnikania, dodáva vedkyňa.