Pozadie

Priemysel informačných a komunikačných technológií (IKT) je dnes zodpovedný za asi 2% globálnych emisií skleníkových plynov, tvrdí výskumná a poradenská firma v IKT oblasti Gartner.

IKT sektor tak znečisťuje podobne, ako letecká doprava – a tá má byť čoskoro zahrnutá do systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (EU-ETS).

„Zelené“ IKT

Dopady IKT na klimatické zmeny však môžu byť aj výrazne pozitívne. Ďalšia štúdia napríklad tvrdí, že technológie, ktoré umožňujú šetriť energiou, alebo lepšie využívať energetické siete, môžu znížiť globálne emisie do roku 2020 až o 15%. Vypracovala ju konzultačná spoločnosť McKinsey pre priemyselnú skupinu Global eSustainability Initiative (GeSI) a mimovládnu organizáciu Climate Group.

Už začiatkom tohto roka zverejnila Komisia sériu opatrení pre zvýšenie využívania IKT v boji proti klimatickým zmenám a mrhaniu energiou. „IKT sú všade, nie sú však ešte dostatočne využívané na riešenie otázok klimatických zmien“, vyhlásila komisárka pre informačnú spoločnosť Viviane Reding Komisárka pre informačnú spoločnosť a médiá (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk » Konkrétne plány budú zverejnené v priebehu roka.

Emisie z IKT

No bez dodatočných opatrení sa môže dopad IKT priemyslu na klímu zhoršiť. „Aby IKT sektor pomohol v boji proti klimatickým zmenám, a nie ho brzdil, musí zvládnuť svoj vlastný rastúci dopad a pokračovať v znižovaní emisií z dátových centier, telekomunikačných sietí a výroby svojich produktov“, tvrdí správa.

Pozitívny efekt zlepšenia energetickej efektívnosti počítačov a iných elektronických zariadení môže negatívne potlačiť výrazný nárast používania IKT „v Číne, Indii a zvyšku sveta“.

Gartner tvrdí, že počet počítačov vo svete presiahol jednu miliardu. „Týmto tempom presiahne dve miliardy jednotiek začiatkom roku 2014“, čo prinesie problémy s odpadom a dostatkom energie.

IKT – problém, či riešenie?

Priemyselní giganti ako HP, Intel a Sun Microsystems sa snažia ukázať svoju „zelenú“ tvár. Správa odhaduje, že vďaka IKT je možné znížiť emisie skleníkových plynov až o päť krát viac, než tento sektor vypustí.

Súčasne však varuje pred príliš veľkým optimizmom v súvislosti s teleprácou, videokonferenciami a e-obchodom. Hoci sú stále viac využívané, takáto „dematerializácia“ ekonomiky prispieva k celkovému potenciálu zníženia emisií vďaka IKT len 6%.

Správa identifikuje štyri oblasti, kde by sa mali IKT aplikovať  systematicky:

• Priemyselné motory a priemyselná automatizácia (0,97 GtCO2e v 2020, v hodnote 68 miliárd eur),
• Logistika (1,52 GtCO2e, s ušetrenou energiou v hodnote 208 miliárd eur)
• Budovy ((1,68 GtCO2e, v hodnote 216 miliárd eur),
• Sieťové technológie (2,03 GtCO2e, v hodnote 79 miliárd eur)

Pozície

„Počítače, mobilné telefóny a web transformovali spôsob akým žijeme a podnikáme“, tvrdí Steve Howard, výkonný riaditeľ Climate Group. „S podporou inovatívnej vládnej politiky môže IKT otvoriť dvere čistej zelenej priemyselnej revolúcii, ktorú potrebujeme aby sme dokázali riešiť klimatické zmeny a vstúpiť do novej éry nízkouhlíkovej prosperity.“

Achim Steiner, výkonný riaditeľ UNEP, povedal: „Toto prísne hodnotenie podčiarkuje, že svet môže vytvoriť zelenú ekonomiku a transformovať sa na nízkouhlíkové hospodárstvo. Podčiarkuje tiež kľúčovú dôležitosť toho, aby sa medzinárodné spoločenstvo dohodlo na novej klimatickej zmluve na... stretnutí v Kodani v roku 2009.“

Správa, ktorú začiatkom roka vydal Greenpeace, obsahovala rebríček spoločností v elektronickom sektore podľa ich prístupu k znižovaniu emisií skleníkových plynov, toxických chemických látok a odpadu. Prísne štandardy podľa US Energy Star dosiahli, a v mnohých prípadoch dokonca prekonali, spoločnosti Sony Ericsson, Apple a niektoré ďalšie. „Dell dosiahol relatívne slabý výsledok, Toshiba, Samsung a LGE dosiahli v klimatických kritériách skóre blízko nule, alebo nulové.“