Vyjednávania v Kodani o politicky záväznej dohode sa vedú spôsobom, ktorý „zaobchádza s bohatými a chudobnými krajinami ako s rovnocennými“, hovorí predseda sudánskej delegácie Lumumba Di-Aping, ktorý tiež predsedá skupine 132 chudobnejších krajín; skupina je tiež známa aj pod pomenovaním G77 + Čína Čína je dôležitým obchodným partnerom Únie, aj keď EÚ má s ňou trvalo negatívne saldo obchodu. Európsko-čínske ekonomické vzťahy nie sú bezproblémovéviac na www.EuropskaUnia.sk »

Včera, počas druhého dňa svetovej klimatickej konferencie COP-15, unikol pracovný dokument, ktorý vyprovokoval v radoch delegátov chudobnejších krajín a aktivistov mimovládnych organizácií dohady, či hosťujúce Dánsko Dánsko zakladajúcim členom Severoatlantickej aliancie NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk ». Súčasťou EHS (neskôr EÚ) sa stalo v roku 1973.viac na www.EuropskaUnia.sk »nezačalo pracovať na návrhu záverov skôr, ako klimatický Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk »vôbec začal.

„Taktika zákulisného vyjednávania dánskeho predsedníctva [konferencie] sa zameriava na vychádzanie v ústrety bohatým a mocným krajinám, než by mala slúžiť väčšine štátov, ktoré požadujú spravodlivé a ambiciózne riešenie,“ hovorí Kim Carstensen z medzinárodnej ochranárskej organizácie WWF.

Uniknutý dokument, ku ktorému sa dostala agentúra Reuters, vyvolal v Kodani názorovú búrku. Jeho princípy naznačujú odklon od Kjótskeho protokolu, ktorý zaväzuje k emisným obmedzeniam len bohaté krajiny. Návrh textu totiž hovorí o emisných cieľoch pre chudobných – zatiaľ čo bohatým ekonomikám povoľuje do roku 2050 vyprodukovať 2,67 ton CO₂ na jedného obyvateľa, rozvíjajúce sa krajiny nesmú prekročiť hranicu 1,44 ton na hlavu.

Kto kontroluje finančné zdroje?

Uniknutý dokument zveruje finančnú kontrolu do rúk Svetovej banky, čo de facto oslabuje pozíciu OSN v procese nakladania s peniazmi. „Plány dánskej vlády podkopávajú volanie rozvíjajúcich sa krajín po tom, aby nový klimatický fond spravovala Rámcová konvencia OSN o klimatických zmenách [UNFCCC],” hovoria aktivisti z organizácie ActionAid.

„Svetová banka dosahuje v oblasti rozvoja a environmentálnej udržateľnosti veľmi slabé výsledky,“ hovorí Harjeet Singh, poradca ActionAid pre klimatické zmeny. Dopĺňa: „Je iróniou, že práve toto sa ponúka ako cesta vpred.“

Rozkol v Kodani: Predzvesť nepokoja?

Krátko po tom, ako sa objavili na verejnosti prvé časti uniknutého dokumentu, indický minister životného prostredia otvorene povedal, že ak sa v Kodani prijmú dánske návrhy, pre COP-15 to bude znamenať „mŕtvy koniec“.

Pozorovatelia však zdôrazňujú, že namiesto emócií sa treba sústrediť na podstatné otázky. Napríklad Antonio Hill, klimatický poradca humanitárnej organizácie Oxfam International, sa domnieva, že „dánske návrhy nesmú odradiť od práce“. Yvo de Boer, šéf UNFCCC, zdôrazňuje, že uniknutý dokument „je len neformálnym textom, ktorý sa pred konferenciou poslal istému počtu ľudí na konzultáciu“. Pripomína, že „formálne texty v procesoch OSN sú tie, ktoré predložia predsedovia [delegácií] na Kodanskej konferencii“.