Americký prezident Barack Obama, ktorý pôvodne plánoval prísť len na počiatočnú fázu konferencie, sa nakoniec rozhodol prísť až na jej posledný deň. Niektorí to interpretujú ako dobrú správu a signál, že existuje dobrá šanca na novú dohodu.

Obama sa pridá k lídrom 89 krajín, ktorí potvrdili svoju účasť na konferencii. Väčšina z príde až na posledné dva dni konferencie, kedy sa koná stretnutie hláv štátov a vlád (16.-18. december).

Nie je to koniec cesty

Po dvoch rokoch prípravných prác je istá len jedna vec – Kodaň nebude koniec procesu, ale skôr len pripraví právny rámec pre detailnejšie rokovania, ktoré budú pokračovať počas roka 2010.

Optimisti hovoria, že takéto odklady v medzinárodných rokovaniach nie sú nič nezvyčajné a nie sú nevyhnutne predzvesťou zlyhania. Aj detaily Kjóta, ktoré umožnili protokol ratifikovať, boli dojednané až štyri roky po formálnej dohode.

Vyjednávači ale sľubujú, že tentokrát budú pracovať rýchlejšie, no konkrétny právny základ predsa len bude až otázkou budúceho roku. Kodaň by mala priniesť jasný akčný plán a rozvrh pre vypracovanie právne záväznej dohody, tvrdia svetoví lídri.

Výkonný tajomník rámca OSN pre dohodu o klimatických zmenách (UNFCC) Yvo de Boer definoval prvky, ktoré urobia Kodaň úspechom nasledovne - konkrétne čísla,  definovanie opatrení na zmiernenie dôsledkov klimatických zmien a dohoda o financovaní.  

Konkrétne by sa mali rozvinuté krajiny dohodnúť na záväzných cieľoch pre výrazné obmedzenie emisií do roku 2020, zatiaľ čo rozvojové krajiny musia prísť s opatreniami, ktoré zastavia nárast produkcie emisií, hovorí de Boer. Bohaté krajiny budú musieť poskytnúť dlhodobú finančnú pomoc a vytvoriť klimatický fond vo výške 10miliárd eur, ktorý bude slúžiť na pomoc pre vysporiadanie sa s bezprostrednými dôsledkami klimatických zmien, dodáva.

Vyjednávači sa tiež musia dohodnúť na štruktúre riadenia, ktorá bude dohliadať nad splnením týchto cieľov.

Sľuby, ktoré doteraz zazneli nebudú stačiť na to, aby zastavili globálne otepľovanie pod 2 stupňami Celzia o ktorom vedci tvrdia, že je potrebné na odvrátenie klimatickej katastrofy. Medzivládny panel pre klimatické zmeny Založený v roku 1988. Jeho cieľom je dôkladné, objektívne a transparentné ohodnotenie problematiky zmeny podnebia na základe dostupných relevantných vedeckých, technických a socio-ekonomických informácií z celého sveta.viac na www.EuropskaUnia.sk »(IPCC)

Na to, aby sa tento cieľ splnil, musia podľa vedcov rozvinuté krajiny obmedziť emisie do roku 2020 o 25 až 40 %.

„Ak sa pozriete na ponuky, ktoré sú na stole, sú len o niekoľko miliárd ton ročne pod hranicou toho, čo potrebujeme pre rok 2020“, hovorí Nicolas Stren, britský lord, autor vplyvnej „Stern Review on the Economics of Climate Change“. Podľa neho treba viac  na obmedzenie emisií a je možné dosiahnuť dohodu o ambicióznych cieľoch.

„Myslím si, že ten kúsok naviac, čo potrebujeme si bude vyžadovať, aby niektoré krajiny zvýšili svoje záväzky oproti tomu, čo už avizovali, ale tiež intenzívnejší boj proti odlesňovaniu“, hovorí Stren. 

Environmentalisti varovali, že skutočné obmedzenie emisií môže byť značne menšie ako to, čo je deklarované, keďže do cieľov sú zabudované mnohé „diery“. Skutočný výsledok bude závisieť od toho, koľko offsetov bude povolených a či krajiny budú môcť prenášať zostávajúce kredity, ktoré dostali podľa Kjótskeho protokolu (to sa týka ja Slovenska), varuje WWF.

Aj rozvojové krajiny prijali plány na obmedzenie emisií, ale nie sú porovnateľné s absolútnymi číslami. EÚ a USA zastávajú silnú pozíciu, pokiaľ ide o záväzky zo strany „vychádzajúcich“ ekonomík.

Minulý mesiac sa Čína Čína je dôležitým obchodným partnerom Únie, aj keď EÚ má s ňou trvalo negatívne saldo obchodu. Európsko-čínske ekonomické vzťahy nie sú bezproblémovéviac na www.EuropskaUnia.sk »zaviazala, že zníži množstvo uhlíka produkovaného na jednu jednotku HDP – o 40 až 45 % z úrovne v roku 2005. India India je po Číne druhou najľudnatejšou krajinou Zeme so siedmou najväčšou rozlohou. Hoci patrí medzi chudobné krajiny s nízkym HDP na občana, rýchly ekonomický rast sľubuje rastúcu hospodársku silu.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa zase zaviazala zvýšiť podiel solárnej energie z takmer nuly na 20 gigawattov do roku 2022. Pri realizácii tohto plánu ale očakáva finančnú a technologickú asistenciu.

EÚ, ktorá bude hlavným prispievateľom k finančnej pomoci pre menej vyspelé krajiny hovorí, že súčasné prísľuby nestačia na to, aby sa v Kodani dosiahla dohoda. Dvadsaťsedmička bude tlačiť na ostatné krajiny, aby prišli s odvážnejšími sľubmi. Ak sa tak stane, je sama pripravená zvýšiť svoj záväzok na 30 % zníženie emisií oproti pôvodným 20%.

Aj deklarovaný vklad Ameriky bol terčom kritiky. Americký prezident Barack Obama chce znížiť emisie o 17 % oproti úrovni z roku 2005, čo je o trochu viac ako stabilizácia emisií na úrovni z roku 1990.

Pokiaľ ide o financovanie, tu sa bude dohoda hľadať ešte ťažšie. EÚ je zatiaľ jediná, ktoré na stôl položila konkrétne čísla. Podľa nej bude rozvojový svet na boj s klimatickými zmenami do roku 2020 potrebovať 100 miliárd eur. Zatiaľ nešpecifikovala vlastný príspevok k znášaniu týchto nákladov, keďže čaká na návrhy ostatných vyspelých krajín.

Senát amerického Kongresu zvažuje návrh na poskytnutie medzinárodnej pomoci na záchranu lesov a zavádzanie nových nízko-emisných technológií v rozvojových krajinách. Plán by mal byť základom amerických finančných záväzkov prezentovaných v Kodani.

Kľúčové k tomu, aby sa rozvojové krajiny pridali k úsiliu o záchranu planéty bude dohoda o finančnej pomoci.

Oteplí sa o 3,5°C

V súčasnosti je dohoda z Kodane zacielená na oteplenie o 3,5°C, varuje analýza Ecofys z Climate Analytics a Potsdam Institute for Climate Impact Research (PIK) zverejnená v piatok minulý týždeň.

Nový internetový systém vyhodnocoval ciele, o ktorých sa zatiaľ na rokovaniach hovorí, a došiel k záveru, že emisie sa nezačnú znižovať pred rokom 2040. Medzinárodný klimatický panel (IPCC) tvrdí, že ak sa chceme vyhnúť nebezpečným klimatickým zmenám, musí sa to stať do roku 2015.

„Ak započítame novú pozíciu Ruska, oznámenie prezidenta Obamu o americkom prísľube znižovania emisií v Kodani, predpokladané zníženie emisií rozvinutých krajín ako celku bude v roku 2020 o 13-19% v porovnaní s úrovňou v 1990“, tvrdí Dr Michiel Schaeffer z Climate Analytics. No navrhované „lesné kredity“ pre tieto krajiny to znížia na asi 8-14%, dodal.

Pre väčšinu krajín je nižší redukčný cieľ bezpodmienečný, no väčšina krajín podmienila vyšší 14% cieľ dosiahnutím silnej dohody v Kodani, povedal Schaeffer.

Nórsko Vzťahy Nórska s EÚ sú riadené predovšetkým Dohodou o Európskom hospodárskom priestore. Tá rozširuje legislatívu jednotného trhu EÚ na Nórsko, Island a Lichtensteinsko, s výnimkou sektoru poľnohospodárstva a rybolovu.viac na www.EuropskaUnia.sk » Japonsko Japonsko je ostrovná krajina, ležiaca východne od pobrežia Ázie. S Európskou Úniou udržiava obchodné a politické vzťahy, ktoré sú formulované na základe akčného plánu z roku 2001.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Brazília sú pri hornom konci spektra, výsledky EÚ aj USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »sú však skôr zlé, tvrdia výskumníci. Ak sa však EÚ rozhodne zvýšiť sľub z 20% na 30% zníženie, ako sľúbila v prípade, že podobné záväzky prijmú aj iné rozvinuté krajiny, posunula by sa do stredného pásma.

Ďalšie kroky

• 7.-18.december: klimatická konferencia OSN v Kodani
• 10.-11.december: Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk »EÚ