„Japonsko a EÚ zdôrazňujú, že je potrebná vysoko ambiciózny a záväzný medzinárodný prístup, ak chceme čeliť rozsahu a urgentnosti výziev klimatických zmien, podpore znižovania (emisií CO2), vysokému rastu globálnej ekonomiky“, píše sa v spoločnom vyhlásení po bilaterálnom summite EÚ - Japonsko Japonsko je ostrovná krajina, ležiaca východne od pobrežia Ázie. S Európskou Úniou udržiava obchodné a politické vzťahy, ktoré sú formulované na základe akčného plánu z roku 2001.viac na www.EuropskaUnia.sk »

Vyhlásenie nespomína žiadne konkrétne čísla emisných limitov, žiada „flexibilný a spravodlivý“ prístup k riešeniu klimatických zmien. Obe strany však prisľúbili, že sa pričinia o „prelom“ pred nadchádzajúcim summitom G8, ktorý sa uskutoční 7.-9. júla v Tokiu.

Názory Tokia a Bruselu na znižovanie priemyselných emisií sa podstatne líšia. Japonsko presadzuje stanovenie rozdielnych emisných limitov pre jednotlivé priemyselné sektory, podľa ich charakteristík a špecifických potrieb.

EÚ však tlačí na stanovenie všeobecných cieľov na medzinárodnej a národnej úrovni, pričom priemyselné podniky by medzi sebou s emisnými povolenkami obchodovali podobne, ako v Systéme obchodovania s emisiami EÚ (EU-ETS).

Japonsko okrem toho požaduje, aby sa v budúcej globálnej dohode neporovnávala úroveň emisií s rokom 1990, pretože to dáva Únii neférovú výhodu - v rokoch 2004 a 2007 integrovala stredo- a východoeurópske krajiny, ktoré zaznamenali pokles priemyselnej výroby oproti začiatku 90. rokov, a tým aj emisií.

„Prístup navrhovaný Japonskom je užitočný na identifikáciu technicky možného potenciálu znižovania emisií, založeného na agregovaných sektorových množstvách... Je to konštruktívny príspevok k stanoveniu nákladovo efektívnych, spravodlivých a rovnoprávnych limitov“, píše sa v spoločnom vyhlásení.

Predseda Komisie Barroso a japonský premiér Jasuo Fukuda prisľúbili užšiu spoluprácu aj v zlepšovaní energetickej efektívnosti a financovaní nízkouhlíkových technológií.

Okrem sľubnej väčšej spolupráci v oblasti obchodu, hospodárskeho rozvoja a medzinárodnej bezpečnosti vyslovili obaja lídri aj „silné obavy“ v súvislosti s rastúcimi cenami komodít, najmä „cenami potravín a ropy, ktoré môžu spomaliť rast globálnej ekonomiky a mať negatívny dopad na rozvojové a rozvinuté krajiny“.

„Situáciu treba urgentne riešiť“, varuje vyhlásenie.