Ministri životného prostredia európskej dvadsaťsedmičky sa v stredu (21.10.) stretli v Luxemburgu, aby vypracovali spoločnú pozíciu pre decembrové  klimatické rokovania UNFCCC v Kodani.

Rýchlej dohode o spoločnej pozícii EÚ však bráni veľký počet emisných kreditov, ktoré v období 2008 - 2012 nevyužijú a naakumulujú Rusko Všeobecné informácie o Ruskej federácii.viac na www.EuropskaUnia.sk »a ďalšie bývalé socialistické krajiny. Barbara Helfferich, hovorkyňa Európskej komisie pre otázky životného prostredia, pre EurActiv uviedla: "Je v tom veľa peňazí. V tomto sme si detailne ešte pozíciu nevyjasnili."

Kjótske dedičstvo

Kjótsky protokol garantuje zapojeným krajinám istý počet emisných kreditov (AAUs). Jedna jednotka je ekvivalentná jednej tone emisií CO₂. Objem kreditov sa rozdeľoval na základe hospodárskej situácie v roku 1990. V dôsledku deindustrializácie krajín niekdajšieho sovietskeho bloku je situácia taká, že štáty vo východnej Európe a Rusko majú k dispozícii množstvo povoleniek, ktoré nedokážu reálne využiť.

V období 2008 - 2012 "Rusi akumulujú niečo okolo 5 mld. jednotiek", hovorí pre EurActiv nemenovaný európsky diplomat a dopĺňa, že je to "enormné" množstvo. Pre porovnanie, takýto objem emisií skleníkových plynov je ekvivalentný tomu, o čo by chcela EÚ znížiť produkciu vlastných plynov v období 2013 - 2020.

"V systéme máme veľký problém s horúcim vzduchom," hovorí diplomat.

Stefan Singer, riaditeľ ochranárskej organizácie WWF pre energetickú politiku, varuje pred možnosťou, že by sa Rusko a Ukrajina Ukrajina je postkomunistická krajina, ktorá sa odčlenila od Sovietskeho zväzu v roku 1991.viac na www.EuropskaUnia.sk »rozhodli nevyužité krajiny preniesť do nového systému po roku 2012. Ak by prišli s takouto požiadavkou, pravdepodobne by to "potopilo" medzinárodné klimatické vyjednávania.

"Je to väčšie množstvo ako celá ročná produkcia emisií v EÚ-27, ktoré - ak sa s ním bude obchodovať a predá sa - potopí akúkoľvek environmentálnu integritu cieľov v rozvinutých krajinách," vyhlásil Singer pre EurActiv.

Možnosti

Rusko nie je jedinou krajinou, ktorá môže spôsobiť problém. Podľa odhadov Komisie, i Ukrajina akumuluje v období 2008 - 2012 cca 2,2 mld. povoleniek. Krajiny v strednej Európe, ktoré sa pripojili k EÚ v roku 2004, naakumulujú spoločne ďalšie 2,2 mld.

Environmentalisti preferujú ako riešenie vynulovanie emisných kont v momente, kedy vyprší platnosť Kjótskeho protokolu. Krajiny by tak v novom klimatickom režime nemohli uplatniť "kjótske" povolenky.

Takéto riešenie však zrejme nenájde dostatočnú podporu. Na jednej strane možno očakávať nesúhlas Ruska, Ukrajina a nových členských krajín EÚ. Súčasne by takéto riešenie nebolo spravodlivé voči krajinám, ktoré vyvinuli veľké úsilie o dosiahnutie cieľov v rámci Kjótskeho protokolu.

Ďalším "extrémnym" riešením by bola možnosť uplatnenia všetkých akumulovaných povoleniek z kjótskeho systému v novom klimatickom režime po roku 2012. Poškodilo by to však EÚ a súčasne by to mohol byť impulz pre zrútenie sa uhlíkového trhu.

Diplomati však naznačujú, že prijateľné riešenie by mohlo byť niekde uprostred. Zahŕňalo by možnosť uplatnenia starých kreditov v kombinácii so sprísnením národných klimatických cieľov. Napríklad súčasné strednodobé ciele v rozpätí 35 - 40 percent by sa nahradili cieľmi znížiť mieru tvorbu emisií CO₂ od 38 do 53 percent.

Horúci vzduch rozdeľuje západ a východ

Otázka, čo s „horúcim vzduchom“, spôsobuje Európskej únii bolesti hlavy. Na jednej strane sú „staré“ členské krajiny, ktoré preferujú ambiciózny klimatický režim, na druhej strane „noví“ členovia môžu na novom systéme povoleniek prerobiť.

Napríklad Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktoré tiež disponuje nadbytkom povoleniek, navrhuje, aby sa nespotrebované kredity odkúpili z verejných zdrojov - z rozpočtu EÚ, prezradil diplomat.

„Nakoniec riešenie nájdeme,“ uzatvára diplomatický zdroj a dopĺňa, že sa v súčasnosti skúma „niekoľko možností“. Jednou z nich je možnosť uplatnenia istého podielu akumulovaných kjótskych kreditov - buď 80, 50 alebo 30 percent z nich. Do úvahy tiež pripadá isté „úsilie o kompenzáciu“ starých kreditov v novom systéme - nemalo by však ísť o plošné opatrenie, ale malo by sa dotýkať len istých krajín.

Európa ako celok plní svoje kjótske záväzky, avšak medzi jednotlivých krajín existujú veľké rozdiely - niektoré ciele plnia, niektoré nie. Napríklad Veľká Británia Veľká Británia je zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » členom G-8, stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členom EHS sa stala až v 70. rokoch.viac na www.EuropskaUnia.sk »prešla zo spaľovania uhlia na zemný plyn a svoj cieľ pravdepodobne dosiahne. Na druhej strane, Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »také úspešné nie je a pravdepodobne sa mu podarí splniť cieľ len s minimálnym prebytkom. Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »zrejme cieľ o isté percento kreditov nedosiahne.

Pokiaľ ide o krajiny EÚ, ktoré plnia kjótske ciele najúspešnejšie - sú to nové členské krajiny, ktoré čelili v 90. rokoch deindustrializácii. Najhoršie výsledky dosahujú stredomorské krajiny - Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk » Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »