Ako povedal slovenský premiér Robert Fico na summite EÚ v Bruseli, Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »spolu s ďalšími ôsmymi krajinami (V4, pobaltské štáty, Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Bulharsko) má „diametrálne odlišný pohľad“ na otázku financovania boja proti klimatickým zmenám. Kým krajiny ako SR trvajú na tom, že potrebujú vedieť, koľko budú platiť pred dosiahnutím globálnej dohody, krajiny ako Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »nechcú odkryť európske karty príliš skoro, ale najprv si vypočuť, k čomu sú ochotní sa zaviazať ostatní globálni hráči na decembrovom summite UNFCCC v Kodani. 

Východná Európa chce, aby sa kľúč, podľa ktorého sa budú odvíjať príspevky pre rozvojové krajiny na pomoc v boji proti zmenám klímy v novom režime odvíjal od sily ekonomiky, nie od množstva vyprodukovaných emisií (EurActiv 30/10/09).

Poľsku sa nakoniec podarilo presadiť, že príspevky dvadsaťsedmičky budú, kým začne platiť nová globálna dohoda (Kjóto vyprší v roku 2012), dobrovoľné a nie povinné. Tento postoj zastávalo aj Slovensko, pretože podľa premiéra by to boli "obrovské sumy", ktoré by sme neboli schopní platiť v čase, keď od nás Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »žiada konsolidáciu verejných financií kvôli nadmernému deficitu.

Európski štátnici na summite vyzvali všetky krajiny sveta k obmedzeniu emisií do roku 2050 aspoň o 50 %, vyspelé štáty najmenej o 80-95% oproti roku 1990. Tento cieľ je v súlade s tým, čo požaduje Medzivládny panel pre klimatické zmeny Založený v roku 1988. Jeho cieľom je dôkladné, objektívne a transparentné ohodnotenie problematiky zmeny podnebia na základe dostupných relevantných vedeckých, technických a socio-ekonomických informácií z celého sveta.viac na www.EuropskaUnia.sk »(IPCC).

V záveroch zo summitu sa opakuje, že EÚ je v Kodani pripravená sa zaviazať k strednodobému cieľu vo výške 30 % zníženia CO₂ v prípade, že ostatné vyspelé krajiny pristúpia k porovnateľnému zníženiu emisií a rozvojové krajiny prispejú spôsobom „zodpovedajúcom ich zodpovednosti za emisie a ich možnostiam“.

Medzinárodnú finančnú podporu pre rozvojové štáty odhaduje Únia na 22-50 mld. eur ročne do roku 2020 s tým, že vyspelé krajiny sa majú na tomto príspevku podieľať podľa spravodlivého kľúča. Uvedené rozpätie sa môže počas rokovaní v Kodani zúžiť, uvádza sa v záveroch. Celkovo má na boj proti klimatickým zmenám v rozvojovom svete ísť 100 mld. eur ročne.

Vyspelé krajiny by mali podľa odhadov Európskej komisie do roku 2010 ročne rozvojovým krajinám prispievať na boj proti zmene klímy 5-7 mld. eur. V záveroch sa ale píše, že toto číslo môže byť nakoniec iné. Záležať bude na tom, ako dopadne konferencia v Kodani ako sa k podobnej požiadavke postavia kľúčoví hráči.

V záveroch sa uvádza, že na prispôsobenie sa a zmiernenie dôsledkov meniaceho sa podnebia by mali  prispievať v závislosti od úrovne svojich emisií a HDP všetky krajiny s výnimkou najchudobnejších tak, aby to odrážalo ako podiel zodpovednosti za celosvetové emisie, tak aj schopnosť krajín platiť. Od začiatku by sa však malo prihliadať viac na emisie. To znamená, že požiadavka skupiny deviatich krajín vrátane Slovenska, aby sa príspevok odvíjal od hrubého národného (a nie domáceho) produktu, stále zostáva nevypočutá.

Závery hovoria aj o tzv. kjótskych kreditoch (AAU). Predpokladá sa, že počet nevyužitých kreditov do roku 2012 (koniec platnosti Kjóta) ešte vzrastie a že je to potrebné riešiť spôsobom, ktorý nebude nikoho diskriminovať, ale zároveň nenaruší „environmentálnu integritu“ kodanskej dohody. Deväť krajín (vrátane Slovenska) stále trvá na tom, že od roku 1990 výrazne znížili svoje emisie, čo by mali ostatní oceniť a nie im kredity brať.

Táto otázka rovnako ako konkrétne rozdelenie nákladov na boj s klimatickými zmenami v rozvojovom svete zostáva stále nedoriešená. Kompromis má vzísť z rokovania špeciálnej pracovnej skupiny, ktorá bude zriadená v ďalších dňoch.