Pozadie

Ťažký priemysel v EÚ a iných rozvinutých krajinách sa obáva, že ak bude prijatá medzinárodná dohoda o boji proti klimatickým zmenám, ktorá nahradí Kjótsky protokol, nebude schopný konkurovať producentom v krajinách, kde je znečisťovanie „lacnejšie“. Rozvinutým krajinám tak podľa nich hrozí „uhlíkový únik“ – ťažký priemysel, ktorý produkuje veľké množstvá CO2, bude musieť preniesť svoje fabriky, a tým aj pracovné miesta a emisie, do rozvojových krajín s menej prísnymi normami, ako je Čína Čína je dôležitým obchodným partnerom Únie, aj keď EÚ má s ňou trvalo negatívne saldo obchodu. Európsko-čínske ekonomické vzťahy nie sú bezproblémovéviac na www.EuropskaUnia.sk »či India India je po Číne druhou najľudnatejšou krajinou Zeme so siedmou najväčšou rozlohou. Hoci patrí medzi chudobné krajiny s nízkym HDP na občana, rýchly ekonomický rast sľubuje rastúcu hospodársku silu.viac na www.EuropskaUnia.sk » EÚ tak stratí priemyselnú bázu, pracovné miesta a z globálneho hľadiska sa emisie CO2 nijak neznížia.

Brusel zvažuje dve možnosti, ako tomuto scenáru zabrániť. Jednou je alokácia bezplatných emisných povoleniek vybraným sektorom, druhou je uvalenie špeciálneho cla na dovoz z tretích krajín, ktoré sa nepripoja ku globálnej klimatickej dohode, alebo ktoré neregulujú prísne emisie CO2 svojho priemyslu.

Otázka vyvolala ostrú diskusiu aj v Parlamente. Nájdenie odpovede na problém „uhlíkového úniku“ je považované za kľúčové, ak má byť definitívne prijatý energetický a klimatický balíček legislatívy, predstavený 23. januára, predovšetkým pre dohodnutie pravidiel obchodovania s emisiami v období po 2012.

Obchod alebo ochrana klímy?

„Pravidlá WTO nezabraňujú konaniu v oblasti klimatických zmien“, povedala v pondelok (15. september) Ditte Juul-Jorgensen z Generálneho riaditeľstva Komisie pre obchod (DG Trade) na seminári o obchode, financiách a klimatických zmenách.

Súčasne však de facto povedala, že ak by rozvinuté krajiny zaviedli zvažované obmedzenia dovozu či clá, zabrzdilo by to globálne obchodné rokovania.

Späť k bariéram?

EÚ sa pravdepodobne nakoniec rozhodne neuvaliť obranné clá a vyberie si poskytovanie bezplatných emisných povoleniek pre „najviac ohrozený“ priemysel. V USA to ale pravdepodobne bude inak. Podľa Benjamina Simmonsa, ktorý pôsobí v Oddelení pre ekonomiku a obchod na Environmentálnom programe OSN (UNEP), akákoľvek klimatická legislatíva prijatá vo Washingtone bude s vysokou pravdepodobnosťou obsahovať nejakú formu obmedzenia dovozu.

Pre advokátov otvoreného trhu a medzinárodného obchodu je to zlá správa. Jednostranné obmedzenia dovozu, ako sú importné clá založené na emisiách CO2, „nie sú viac ako odvádzanie (od jadra problému)“ a nikdy neposkytnú riešenie pre medzinárodnú klimatickú dohodu, varoval Doaa Abdel Motaal, poradca generálneho riaditeľa WTO Pascala Lamyho v Ženeve.

Opatrenia založené na obchode môžu poskytnúť „iba druhú, či dokonca tretiu najlepšiu možnosť“ riešenia klimatických zmien, tvrdí Motaal. Advokáti voľného obchodu tvrdia, že dovozné bariéry povedú len k odkloneniu environmentálne škodlivých importov a pre rozvojové krajiny nevytvoria žiadnu motiváciu na to, aby sa snažili získať „čistejšie“ technológie, alebo tlačili na zníženie priemyselných emisií.

Obchodné nástroje

Globálne obchodné rokovania v rámci takzvaného Kola z Doha stroskotali koncom júla, najmä na neschopnosti bohatých a chudobných krajín dohodnúť sa na poľnohospodárskych subvenciách a režime obchodu v tomto sektore. Toto zlyhanie vyvolalo otázky, či môže byť globálna dohoda o klimatických zmenách efektívna, ak sa rozpadá multilaterálny obchodný režim WTO.

Komisár EÚ pre obchod Peter Mandelson Bývalý komisár pre vonkajší obchod (2004 - 2008), nahradený v roku 2008 barónkou Catherine Ashton Členka Európskej komiesie pre vonkajší obchod (2008-2009), nahradila na tomto poste Petra Mandelsona.viac na www.EuropskaUnia.sk »viac na www.EuropskaUnia.sk »v pondelok vo Výbore EP pre medzinárodný obchod vyhlásil, že pre Kolo z Doha „neexistuje plán B“. snahy o rokovania musia pokračovať, nakoľko zlyhanie by negatívne ovplyvnilo globálne klimatické rokovania.

Experti sa však nezhodujú v tom, nakoľko je fungujúce WTO nevyhnutné pre úspech klimatických rokovaní v Kodani v decembri 2009, z ktorých sa má zrodiť nástupca Kjótskeho protokolu. Pascal Lamy napríklad tvrdí, že prvá musí byť klimatická dohoda, aby mohli podľa nej partneri vo WTO prispôsobiť svoje pozície.

Simmons s tým však nesúhlasí. Hoci je budúcnosť globálnych obchodných rokovaní neistá, existujúce pravidlá a mechanizmy WTO môžu byť posilnené aby poskytli pozitívny input pre globálne klimatické rokovania. Sprísnené môžu byť napríklad štandardy WTO pre poskytovanie informácií o miere subvencií energetike, čo by poskytlo jasnejší obraz ako brzdia narušenia trhu – najmä pokračujúca štátna podpora sektoru fosílnych palív – rozvoj globálneho trhu čistých technológií.

Cukor, nie bič

Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk »vo Výbore EP pre rozvoj žiadajú masívny transfer fondov do chudobných krajín, aby tak mohli industrializovať svoje hospodárstva a bojovať proti chudobe bez nárastu emisií CO2.

Peniaze majú pochádzať zo ziskov z obchodovania s emisiami. Členské krajiny by dali minimálne štvrtinu prostriedkov získaných z EU-ETS do fondu pre rozvojový svet. Podľa iniciatívnej správy, ktorú v pondelok výbor prijal, by vďaka tomu EÚ mohla poskytnúť k roku 2010 dve miliardy eur ročne, a k roku 2020 dokonca až 10 miliárd eur ročne.

No členské krajiny už naznačili, že nesúhlasia s tým, aby im Brusel hovoril, ako majú použiť prostriedky získané z aukcií emisných povoleniek. Táto otázka je jednou z najcitlivejších v energetickom a klimatickom balíčku, ktorý chcú europoslanci uzavrieť ešte pred marcom 2009, kedy končí funkčné obdobie súčasného parlamentu.