Cena emisií uhlíka spadne do roku 2020 o 75 percent, teda zo 16,05 na 3,9 eur za tonu, pokiaľ budú offsetovo získané emisné kredity za ochranu a výsadbu nových lesov „relatívne hojne“ započítané do systému obchodovania s emisiami, tvrdí zelená medzinárodná organizácia Greenpeace v správe, ktorú vydala v pondelok (30.3.). Dopĺňa, že ak by i bola cena offsetovo získanej emisnej povolenky prísnejšie obmedzená, cena emisií uhlíka by i tak klesla o 60 percent.

Správa bola vydaná v čase, kedy v Bonne prebieha prvé tohoročné kolo svetových klimatických rokovaní IPCC (EurActiv 31/03/09).

Greenpeace tvrdí, že cena emisií uhlíka má byť pomerne vysoká, aby stimulovala investovanie do čistých technológií a obnoviteľných zdrojov energie. Nízka cena by oddialila vykonanie nevyhnutných zmien v infraštruktúre, ktoré sú potrebné, aby globálne oteplenie atmosféry nebolo väčšie než o 2 celziové stupne.

Získavanie emisných kreditov offsetovým spôsobom je výhodné pre chudobnejšie krajiny len v krátkodobom horizonte. Predávanie emisných kreditov industrializovaným krajinám môže byť lacnejším spôsobom, ako hľadať prostriedky na zaplatenie vlastných emisií, ale ak sa neprijmú dostatočné opatrenia, chudobnejšie krajiny prídu v dôsledku prudko zmeneného podnebia o lesy a súčasne sa nestihnú prispôsobiť.

Správa tvrdí, že neobmedzené vytváranie offsetových kreditov z lesného hospodárstva môže mať zlé dôsledky na emisie v energetike a priemysle v krajinách ako India India je po Číne druhou najľudnatejšou krajinou Zeme so siedmou najväčšou rozlohou. Hoci patrí medzi chudobné krajiny s nízkym HDP na občana, rýchly ekonomický rast sľubuje rastúcu hospodársku silu.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Čína Čína je dôležitým obchodným partnerom Únie, aj keď EÚ má s ňou trvalo negatívne saldo obchodu. Európsko-čínske ekonomické vzťahy nie sú bezproblémovéviac na www.EuropskaUnia.sk » ale i v ďalších rozvíjajúcich sa regiónoch. Ako príklad uvádza Čínu, ktorá v takomto prípade môže prísť ročne až o 10-100 mld. dolárov investícií do technológií čistých energií.

Medzinárodná organizácia zastáva názor, že vyspelé krajiny musia dosiahnuť minimálne tri štvrtiny svojich emisných cieľov prostredníctvom krokov, ktoré prijmú a implementujú doma, nie v tretích krajinách. Tvrdí, že klimatické vyjednávania OSN, ktoré by mali vyvrcholiť v decembri v Kodani prijatím dohody o novom klimatickom režime po roku 2012, sa čoraz viac zameriavajú na znižovanie emisií zabraňovaním odlesňovaniu v rozvíjajúcich sa krajinách.

EÚ prijala k otázke zapojenia lesných emisných kreditov do medzinárodného obchodovania obozretný postoj. Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »navrhla rozvoj Globálneho lesného uhlíkového mechanizmu. Ide o finančný mechanizmus, v rámci ktorého by bolo bohatým krajinám kompenzované úsilie za obmedzenie deforestrácie a snaha za ochranu lesa.

Artur Runge-Metzger, hlavný klimatický vyjednávač Európskej komisie, vo februárovom rozhovore pre EurActiv povedal, že Brusel je „veľmi kritický“, pokiaľ ide o započítanie lesných kreditov do európskej schémy obchodovania s emisiami – EU ETS (EurActiv 25/02/09). „Myslíme si, že lesníctvo by sme mali nechať v tomto momente bokom a uvidíme, ako môžeme štruktúrovať stimulačnú schému, ktorá súčasne poskytne finančné prostriedky majiteľom lesov v rozvíjajúcich sa krajinách,“ povedal.

Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa na druhej strane ešte na jeseň minulého roka vyjadril za zapojenie lesov do schémy EU ETS. O návrhu rezolúcie, ktorá hovorí o spojitosti deforestrácie a boja proti klimatickým zmenám, by mali poslanci hlasovať v pléne v apríli. Podľa terajšej verzie návrhu je však podmienkou ich započítania vytvorenie spoľahlivých monitorovacích mechanizmov efektívnosti.