Jean-Louis Borloo, francúzsky minister životného prostredia, a Christine Lagarde, francúzska ministerka financií, otvorili diskusiu o tzv. uhlíkovej dani. Otázku dane z produkcie emisií CO₂ načrtli v bielej knihe, ktorú otvorili pre verejné pripomienkovanie v stredu, 10. júna.

Vláda zatiaľ neposkytla bližšie informácie o tom, produkcia akých tovarov a služieb by mala spadať do daňového rámca a rovnako sa zatiaľ nevie, ako by sa mohol daňový systém implementovať. Francúzski ministri však požiadali zvolanie expertného panela na 2. - 3. júla, ktorého účastníci by mali definovať takéto a podobné zásadné otázky.

Zámerom návrhu je motivovať producentov a spotrebiteľov k tomu, aby zmenili svoje výrobné a spotrebiteľské návyky a krajina sa posunula viac k zelenej ekonomike. Uhlíková daň je jedným z nástrojov, ktorý má pomôcť Francúzsku dosiahnuť jeho národné klimatické ciele.

Vláda v Paríži trvá na tom, že daň z produkcie CO₂ nebude pre priemysel a domácnosti vytvárať žiadne dodatočné finančné bremeno, pretože ju bude sprevádzať zmiernenie zaťaženia, pokiaľ ide o  iné typy daní.

Uhlíkovú daň chcelo Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »zaviesť už v roku 2010, ale predchádzajúci premiér Michel Rocard, ktorého prezident Sarkozy poveril touto úlohou, vyhlásil, že pred rokom 2011 zámer nemožno uskutočniť. Vtedy vyhlásil, že sa v tejto otázke nezaviaže žiadnym konečným termínom. Ak by si vláda stanovila konkrétny dátum, vytvorila by si „recept na zlyhanie“, citoval jeho vyjadrenie francúzsky portál EurActiv.

Švédsko Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách.viac na www.EuropskaUnia.sk »bude iniciovať celoeurópsku daň

Švédsko už deklarovalo, že počas svojho predsedníctva v Rade, ktoré začne 1. júla 2009, chce načrtnúť otázku uhlíkovej dane (EurActiv 12/05/09). Ako vzor ponúka svoj národný systém uhlíkovej dane v sektore výroby a obchodovania s benzínom a naftou. Tvrdí, že ide o úspešný príklad, ktorý by mohol získať podporu európskych partnerov.

„Teraz potrebujeme iniciovať diskusiu o tom, ako možno čo najlepšie využiť hospodárske nástroje v klimatickej politike. Verím, že nástroje ako sú uhlíková daň a obchodovanie s emisiami, ak sú navrhnuté správne, môžu hrať kľúčovú rolu v riešení klimatických problémov,“ vyhlásil 9. júna švédsky premiér Fredrik Reinfeldt. V Bruseli predstavil i ďalšie priority predsedníctva svojej krajiny v druhom polroku 2009.

Európska schéma obchodovania s emisiami (EU ETS), ktorá je vlajkovou loďou nástrojov EÚ v oblasti klimatických politík, pokrýva len emisie, ktoré sa vyrobia vo vybraných odvetviach priemyslu. Švédsko tvrdí, že takýto rámec nepokrýva 60 percent z celkových emisií CO₂. Daň vníma ako najlepší nástroj pre znižovanie ich tvorby.

K takejto argumentácii sa pridáva i Francúzsko. Paríž tvrdí, že obchodovanie sa týka len 38 percent národných emisií a preto nejde o úplne dokonalý nástroj na celkové zníženie miery ich tvorby.

Po európskych voľbách prichádza zelená vlna

Myšlienka uhlíkovej dane vo Francúzsku bola po prvýkrát predstavená v roku 2007 v rámci odporúčania o rôznych nástrojoch pre boj proti emisiám CO₂. Čerstvo zvolený prezident Sarkozy v tom čase prisľúbil, že návrh zváži a preskúma možnosti preniesť daňové zaťaženie z oblasti práce na oblasť životného prostredia.

Zdá sa, že po posledných európskych voľbách prichádza silná zelená vlna. Francúzska strana Europe Ecologie prekonala všetky očakávania a získala 16 percent hlasov. Naviac, aj viaceré krajiny EÚ, ktoré si striktne strážia svoju daňovú suverenitu, začínajú ako výnimku podporovať uhlíkovú daň ako nástroj pre dosiahnutie klimatických záväzkov Spoločenstva.