Dnes (1.3.) sa schádza Rada ministrov pre konkurencieschopnosť, aby prijala závery k „novej priemyselnej politike“. Ministerská diskusia by sa mala zamerať najmä na kľúčové princípy, na ktorých sa bude oblasť priemyslu fungovať v budúcnosti.

V nadväznosti na klimatickú konferenciu COP15 v Kodani (december 2009) si ministri položia otázku, ako nastaviť pravidlá tak, aby sa zabránilo „úniku uhlíka“ presunutím výroby z krajín EÚ do tretích krajín, kde neplatí tak prísna emisná legislatíva.

„Zdôrazňujeme, že únik uhlíka je najväčším problémom priemyslu,“ vyhlásil vysoko postavený diplomat z jednej z tzv. veľkých členských krajín EÚ. „Predovšetkým je to najväčší problém pre klímu. A preto opakujeme to, čo hovoríme neustále – musíme sa pred únikom uhlíka chrániť,“ doplnil.

Francúzske riešenie: Uhlíkové clo

Nicolas Sarkozy, francúzsky prezident, ako riešenie už dávnejšie ponúkol zavedenie uhlíkového cla na vonkajšej hranici EÚ. S výnimkou nemeckej kancelárky Angely Merkelovej však koncept nezískal medzi členskými krajinami väčšiu podporu.

Proti uhlíkovému clu sa vyslovil i komisár pre obchod Karel de Gucht, ktorý počas vypočutia pred poslancami EP vyhlásil, že takýto nástroj „by vyvolal mnoho praktických problémov“.

Vysoko postavený diplomat pod podmienkou anonymity pre EurActiv vyhlásil, že téma je kontroverzná pre dva dôvody: Pretože s návrhom prišlo Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »a pretože sa daň pomenovala ako „uhlíkové clo na hranici“.

Aj napriek odmietnutiu uhlíkového cla niektoré členské krajiny diskutujú o možnosti zavedenia „uhlíkového inkluzívneho mechanizmu“, čo je v podstate obdoba francúzskeho návrhu. Znamená, že do ceny produktov by sa nejakým spôsobom premietlo aj množstvo CO2, ktoré sa uvoľní pri výrobe.

Za inkluzívny mechanizmus sa vyslovilo aj Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktoré pôvodný Sarkozyho návrh odmietlo. Posun v názore nastal aj v prípade Belgicka a Talianska.

Diplomat v tejto súvislosti dopĺňa, že implementácia legislatívy EÚ o klimatických zmenách „by sa mala zameriavať na dve veci: boj s klimatickými zmenami na jednej strane a zvyšovanie konkurencieschopnosti na druhej“, čo podľa neho nebol úplne prípad Sarkozyho návrhu.

Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »váha

Návrh záverov dnešného zasadnutia Rady ministrov hovorí o „primeraných opatreniach“, o ktorých sa dá uvažovať, ak budú kompatibilné s pravidlami medzinárodného obchodu. V tomto okamihu sa však v texte opatrenia nepomenúvajú ani ako uhlíkové clo, ani ako „uhlíkový inkluzívny mechanizmus“.

Podľa nemeckých zdrojov v Bruseli, nemecká kancelárka Merkelová zatiaľ o špecifickej možnosti zavedenia uhlíkového cla neuvažuje, i keď najskôr podporila Sarkozyho koncept.

Pre Nemecko je kľúčová najmä kompatibilita nových uhlíkových nástrojov s pravidlami obchodovania v rámci WTO, uzatvára diplomat. Sú to práve nemeckí obchodníci, ktorí by v prípadných obchodných vojnách mohli stratiť najviac.