Nedávna „zdravotná prehliadka“ Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) preukázala, že farmárske politiky nezohľadňujú v plnej miere problém klimatických zmien. Je tomu tak i napriek skutočnosti, že „poľnohospodárstvo je súčasťou riešenia boja proti klimatickým zmenám“, vyhlásil europoslanec Paolo de Castro, predseda Výboru EP pre poľnohospodárstvo a vidiecke záležitosti, počas verejného híringu k návrhu správy na túto tému.

„EÚ sa v súčasnosti zaoberá poľnohospodárstvom a životným prostredím oddelene,“ hovorí Stéphane Le Foll (skupina S&D), autor návrhu parlamentnej správy. Dopĺňa, že rozdielne sústavy smerníc potom len zbytočne vytvárajú pre farmárov administratívne prekážky.

„Navrhujem, aby EÚ využívala poľnohospodárstvo na redukovanie využívania fosílnych energií, nižšiu tvorbu CO₂ a jeho zachytenie, a na udržateľný manažment prírodných zdrojov,“ hovorí  Le Foll. Spoločná poľnohospodárska politika Spoločná poľnohospodárska politika je jedna zo supranacionálnych politických oblasti EÚ. Patrí k najdôležitejším politickým oblastiam EÚ a pohlcuje najväčšiu časť jeho rozpočtu.viac na www.EuropskaUnia.sk »by mala slúžiť ako nástroj pre „zabezpečenie prechodu k udržateľnému poľnohospodárstvu, ktoré je ekonomicky funkčné,“ dopĺňa.

Členovia parlamentného výboru si na diskusiu o Le Follovom návrhu pozvali na verejné vypočutie i viacero expertov. Poslanci od nich chceli, aby identifikovali priority a náčrt modelu, ktorý by mala EÚ presadzovať, ak chce v rámci poľnohospodárskeho sektora získať návratnosť v podobe pozitívnych dôsledkov v boji proti zmene podnebia.

Frank O'Mara, riaditeľ írskeho Úradu pre poľnohospodársky a potravinársky výskum (Teagasc) je presvedčený, že „fungovať budú iba riešenia win-win“; teda také, ktoré znamenajú istý prínos pre všetky zúčastnené strany a aktérov.

„Nemali by sme zabúdať na ziskovosť farmárčenia,“ doplnil Mairead McGuinness (EPP). Podľa neho, ak farmári nebudú v zisku, nebudú investovať do ničoho, najmä nie do opatrení pre boj s globálnym otepľovaním.

Odporúčania expertov

Za tretinu emisií skleníkových plynov v poľnohospodárstve môže živočíšna výroba. Emisie metánu, ktoré majú pre atmosféru horšie dôsledky než CO₂, vznikajú najmä pri trávení rastlinnej potravy v žalúdkoch a črevách hospodárskych zvierat. Riešením by mohla byť zmena skladby stravy zvierat, no výživové náhrady si vyžadujú ďalší výskum a sú zatiaľ drahé, hovorí O'Mara.

Rast produktivity je „kľúčovým faktorom“, pokiaľ ide o obmedzovanie tvorby emisií skleníkových plynov. Preto je potrebné zamerať sa napríklad na obmedzenie množstva vyprodukovaného CO₂ na jeden kilogram produktu, dopĺňa O'Mara.

Jan Verhagen, výskumník agrosystémov na holandskej Univerzite Wageningen, „predpokladá ďalšiu regionálnu koncentráciu a špecializáciu poľnohospodárskej produkcie“. Takto sa dá podľa neho dosiahnuť vyššia miera produktivity a vyššia kvalita bez toho, aby sa rozširovala rozloha pôd. Na začiatok však treba preskúmať jednotlivé oblasti s ohľadom na podmienky pre poľnohospodárstvo.

Verhagen tiež pripomenul, že cena za boj proti klimatickým zmenám zostáva „stále nejasná“.

O správe bude výbor EP hlasovať 17. marca 2010.