Údaje zo satelitov na meranie hĺbky mora zbierané od roku 1995 do roku 2010 odborníkmi z University College London a Britského národného oceánografického centra ukazujú, že hladina vody v západnej časti Severného ľadového oceánu od roku 2002 stúpla o 15 centimetrov.

Objem čerstvej vody narástol najmenej o 8000 kilometrov kubických, čo predstavuje 10 % všetkej čerstvej vody v tomto oceáne. Tá vzniká z topiaceho sa ľadu a tokov vlievajúcich sa riek, najmä z Ruska.

Medzinárodný panel pre klimatickú zmenu (IPCC) v roku 2007 potvrdil, viac než 90 percentnú pravdepodobnosť toho, že za globálnym otepľovaním stoja ľudské aktivity. Vedci sa ale stále nedokážu dohodnúť na tom, aký presný nárast budúcich teplôt môžeme očakávať a aké dôsledky to bude mať na komplexný ekosystém Zeme.

Nárast hladiny arktickej vody mohli spôsobiť silné prúdy severne od Aljašky, v ktorých pomaly krúžia obrovské masy ľadu a vody. Niektorí vedci veria, že globálne otepľovanie mohlo narušiť prirodzený rytmus tohto prúdu, čo môže mať vážne následky pre prúdenie oceánov a stúpanie hladín morí.

V novej britskej štúdii, ktorú publikoval časopis Natural Geoscience, sa píše, že ak tento vietor zmení smer, čo sa udialo už v období od polovice 80. rokov do polovice 90. rokov, masa čerstvej vody sa môže vliať do zvyšku Severného ľadového oceánu či dokonca severného Atlantického oceánu. Tým by došlo k ochladeniu Európy, pretože by sa spomalilo prúdenie teplého Golfského prúdu, vďaka ktorému je starý kontinent relatívne mierny v porovnaní s ostatnými oblasťami v rovnakej zemepisnej šírke.

Výskumný tím plánuje naďalej skúmať vzťah medzi ľadovou pokrývkou a zmenami vetra.

(EurActiv/Reuters)