Hlavná stránkaŽivotné prostredieEurópa musí vodu využívať efektívnejšie

Európa musí vodu využívať efektívnejšie

Kvapka vody 2 (seaskylab, Freedigitalphotos.net)

(13.03.2012)

Európa potrebuje zdvojnásobiť úsilie v účinnejšom využívaní vody, aby nedošlo ďalšiemu zaťaženiu životného prostredia aj hospodárstva, argumentuje Európska environmentálna agentúra. Voda je hospodárenie s vodou je tiež aktuálnou témou diskusií v Parlamente i na svetovom fóre.

Správa, ktorú v utorok (13.3.) predstavila Európska environmentálna agentúra EEA Cieľom Európskej environmentálnej agentúry je poskytovať informácie o životnom prostredí pre širokú aj odbornú verejnosť.viac na www.EuropskaUnia.sk », upozorňuje na význam integrovaného manažmentu vody a vplyve na zdroje, ktoré sú životne dôležitými aktívami pre európsku produktivitu a bezpečnosť. Odrazovým mostíkom by mala byť lepšia implementácia existujúcej legislatívy. Potrebu aktualizácie a posilnenia uplatňovania súčasného právneho rámca potvrdili aj závery druhej novej štúdie vypracovanej pre Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »

„Vodné zdroje sú v mnohým častiach Európy pod tlakom, a zhoršuje sa to,“ uviedla výkonná riaditeľka EEA Jacqueline McGlade. „Poľnohospodárstvo, produkcia energie, priemysel, verejné dodávky vody a ekosystémy – všetky sú dôležité a všetky bojujú o tento obmedzený zdroj.“

Pozadie

Vo francúzskom Marseille tento týždeň prebieha 6. Svetové fórum o vode, ktoré sa koná každé tri roky od roku 1997 s cieľom diskutovať o problematike vody, zdieľať najlepšie praktiky a dosiahnuť konkrétne rozhodnutia a záväzky medzi predstaviteľmi verejného, súkromného i občianskeho sektoru.

Sústreďuje sa predovšetkým na riešení pretrvávajúcich kríz dostupnosti vody v rozvojovom svete. Právo na prístup k čistej vode bolo uznané Organizáciou spojených národov za ľudské právo v roku 2010, avšak len 60% populácie Zeme k nej má prístup.

Nedostatok vody má vážne dôsledky na ekonomiky, ktoré závisia od rozvoja poľnohospodárstva i priemyslu. V niektorých prípadoch je už dokonca aj v Európe potrebné obmedzovať dodávky úžitkovej i pitnej vody. Nepriame účinky na ekonomiku, obmedzené toky riek, klesajúce hladiny jazier, priehrad i podzemnej vody a miznúce mokrade môžu deštruktívne vplývať na prírodné systémy a ďalej oslabovať hospodársku produktivitu.

„S klimatickou zmenou sa dodávky vody stávajú menej predvídateľné. Je preto extrémne dôležité, aby Európa využívala vodu efektívnejšie v prospech všetkých jej užívateľov. Vodné zdroje by sa mali riadiť tak efektívne ako akékoľvek iné prírodné aktívum, ktoré krajiny vlastnia.“

Hoci je dostupnosť vody skôr lokálnou a regionálnou otázkou a na úrovni EÚ skôr relatívne malým problémom, mnohé južné regióny a husto osídlené oblasti aj v Európe musia riešiť otázku nedostatku vody. Vzhľadom na minimum zrážok počas zimy a nízke hladiny podzemných vôd sa na tohtoročné sucho môže pripraviť veľká časť Európy, vrátane Opens external link in new windowbritských ostrovov.

Voda ako globálny problém

Pred nadchádzajúcou svetovou konferenciou o udržateľnom rozvoji Rio+20 sa tohtoročné vydanie Európskej správy o rozvoji sústredilo na manažment vôd, energií a pôdy s cieľom inkluzívneho a trvaloudržateľného rozvoja. Voda ako zdroj i živel nepozná hranice. Nakoľko vplyvy klimatickej zmeny zvyšujú intenzitu a frekvenciu povodní i období sucha, Únia chce posilniť riešenie problémov v tejto oblasti v Európe aj za jej hranicami.

Rakúsky europoslanec Richard Seeber (Európska ľudová strana – kresťanskí demokrati), ktorý predkladal EP uznesenie o svetovom fóre o vode, zdôraznil: „Voda je základom všetkého života a ekonomického rozvoja vo svete. Voláme sa modrá planéta.“

Právo pre ľudí i zvieratá

Európska únia sa aktívne zapojila do naplnenia miléniových rozvojových cieľov (MDGs), vrátane toho o lepšom prístupe k bezpečnej pitnej vode a súvisiacej sanitácii. V tomto roku oslavuje aj 10. výročie spustenia iniciatívy EÚ pre vodu, prostredníctvom ktorej pomohla 32 miliónom ľudí v prístupe k pitnej vode a 9 miliónom ľudí zlepšili hygienické opatrenia.

„Obzvlášť v tomto roku sme sa rozhodli pre niektoré projekty dodatočné k iniciatíve MDGs. To znamená, že na túto vodnú iniciatívu sa v rámci miléniových cieľov minie ďalších 280 miliónov eur na projekty v 16 krajinách, kde je prístup k pitnej vody stále hlavným problémom,“ uviedol počas návštevy svetového fóra komisár EÚ pre rozvoj Andris Piebalgs Komisár pre energetiku (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »

Doplnil, že je potrebné ešte viac posilniť spoluprácu s rozvojovými krajinami, ktoré už teraz čelia výzvam v súvislosti s klimatickou zmenou. Napríklad v oblasti Sahelu a najmä Afrického rohu, je pre zaistenie potravinovej bezpečnosti voda kritická nielen ako zdroj na pitie pre ľudí, ale aj hospodárske zvieratá.

V Európe sa vodou plytvá

Hoci celkový objem vody na Zemi predstavuje 2,3 miliardy kilometrov kubických, využiť sa z toho dá len asi 2,5%. Ako uviedla EEA, v rámci Európskej únie poľnohospodárstvo využíva asi štvrtinu vody presmerovanú z prírodného prostredia. V južnej Európe však dosahuje až 80 percentný podiel využívania vodných zdrojov. Verejné vodovody využívajú ďalšiu pätinu zdrojov, pričom viac než štvrtina z toho sa používa na splachovanie v hygienických  zariadeniach. Prirodzenú štruktúru a tok riek a jazier navyše menia aj vodné elektrárne, čo tiež zasahuje do ekosystémov.

Podľa analýzy EEA je práve poľnohospodárstvo sektorom, kde je priestor pre jasné zefektívnenie a dosiahnutie prínosov lepšieho manažmentu vody, pretože zavlažovanie pôdy je neúčinné. Niektoré odhady dokonca hovoria, že približne štvrtina vody abstrahovanú na zavlažovanie by sa v Európe dala ušetriť len zmenou typu vodovodu lebo kanálu, ktorý sa používa. Takisto je možné zefektívniť dodávky vody verejnými vodovodmi – v niektorých krajinách EÚ dochádza až k 50 percentným stratám pri pitnej vode.

To, samozrejme, vedie k vyššej spotrebe energií, a teda zbytočne vyšším finančným a environmentálnym nákladom. V správe sa uvádza, že zatiaľ čo na pumpovanie a úpravu čerstvej sladkej vody na pitnú je potrebná energia asi 0,6 kWH/m3, pri odsoľovaní morskej vody sa spotrebujú navyše ďalšie 4 kWh/m3 energie.

Viaceré krajiny pritom využívajú najmä technológiu desalinácie. Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk »patrí dokonca v jej najväčším užívateľom vo svetovom meradle. Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »sa naopak môže spoľahnúť na bohaté zásoby povrchových aj podzemných vôd. Hoci sme na tom spomedzi krajín EÚ v tzv. indexe vyťaženosti vody na druhom najlepšom mieste po Lotyšsku, pri správe, spotrebe a ochrane vody máme stále veľké medzery.

Initiates file download 

Možné zmeny v legislatíve i cene           

EÚ v tomto roku prehodnocuje platné právne predpisy v oblasti vody. O súčasnom stave a budúcich výzvach problematiky európskych vôd diskutovali minulý týždeň aj Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk »vo výbore pre životné prostredie a o prístupe EÚ k hospodáreniu s vodou ako súčasti boja proti dôsledkom klimatických zmien a chudobe sa vo štvrtok (15.3.) bude hlasovať aj v pléne. Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »v tomto roku predstaví program pre zabezpečenie vôd v Európe, ktorou načrtne ďalší legislatívny postup.

Podľa novej štúdie EP sa dnes problémy s dostupnosťou vody objavujú najmä v regióne suchého Juhu (Španielsko, Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk » Malta Malta vstúpila do EÚ v máji 2004, nepatrí však do skupiny postkomunistických krajín. Modernú politickú nezávislosť získala až v roku 1964.viac na www.EuropskaUnia.sk » Cyprus Cyprus je ostrovný štát rozdelený od roku 1974 na dve časti – tureckú a grécku. Doterajšie pokusy (v minulosti predovšetkým OSN, dnes najmä EÚ) o jeho zjednotenie stroskotali.viac na www.EuropskaUnia.sk » a tiež oblastí husto osídlených a/alebo s vysokou koncentráciou energetickej infraštruktúry a priemyslu Belgicko Belgicko je jednou z najhustejšie osídlených krajín s najhustejšou cestnou sieťou v Európe. V hlavnom meste Belgicka, Bruseli, sídli väčšina inštitúcií EÚ, ale aj medzinárodné organizácie, napríklad NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » viac na www.EuropskaUnia.sk » juhovýchod Anglicka, severovýchod Francúzska, severné Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk ».

Za hlavného „odčerpávača“ vody vo väčšine regiónov autori správy označili sektor energetiky. Ten ju vo veľkom spotrebováva na chladenie a veľmi často a rýchlo sa vracia do povrchových zdrojov. Poľnohospodárstvo v tejto štúdii figuruje ako druhý najväčší spotrebiteľ vody, po ňom nasledujú domácnosti a priemyselné aktivity. Agrárny sektor sa však negatívne podpisuje na vode ako hlavný zdroj živín (dusíka a fosforu), ktoré spôsobujú eutrofizáciu vôd, teda nadmerné rozšírenie rastlín, siníc a rias.

Efektívnejšiemu využívaniu vody napomáha zavádzanie efektívnejších spotrebičov a technológií, napr. aj pri toaletách. Protichodným faktorom sú ale demografické zmeny, najmä existencia menších domácností s vyššou spotrebou vody per capita a vysoká miera únikov vody vo viacerých krajinách.

Európska environmentálna agentúra apeluje na zodpovedné úrady, aby stanovili jasné environmentálne ciele pre využívanie vody na základe kritérií udržateľnosti. Uviedla, že ciele sa síce môžu líšiť v závislosti na dostupnosti zdrojov, ale mali by sa navrhnúť tak, aby aj prírode zostal dostatok zdrojov na jej prirodzené fungovanie.

„Historicky, ceny vody v Európe zriedka reflektovali skutočné finančné náklady dodávok vody, nehovoriac o ekonomických nákladoch pre životné prostredie. To viedlo k znečisťovaniu a nedostatku vody a prenášaniu nákladov na životné prostredie a spoločnosť,“ uviedla agentúra. Poukázala na príklad toho, že  verejnosť typicky platí za úpravu pitnej vody, ktorú kontaminovalo poľnohospodárstvo a priemysel. Technologické inovácie, cielenejšie zelené dane, dotácie, trhové mechanizmy a ďalšie ekonomické nástroje by tak mohli pomôcť nájsť rovnováhu medzi súperiacimi požiadavkami na vodu.

SPONZOR SEKCIE

Reklama

PARTNERI

Apotheka.sk Setri.sk - Bezplatné tipy na úspory elektriny učená právnická spoločnosť

Komentár

Peter Javorčík (28.04.2014)

Ako je to s informovanosťou o EÚ na Slovensku?

Ako je to s informovanosťou o EÚ na Slovensku?

O chystanom systéme sledovania prípravy legislatívy EÚ v domácich podmienkach píše štátny tajomník MZVaEZ.

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235