Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »vydá v stredu (28.1.) komuniké, v ktorom definuje pozíciu 27 krajín EÚ ku klimatickým rokovaniam OSN, ktoré sú naplánované na december v Kodani. Počas nej by sa malo rozhodnúť o dohode, ktorá po roku 2012 nahradí súčasne platný Kjótsky protokol a definuje nový globálny klimatický režim.

EÚ by mala v komuniké vyzvať bohaté krajiny sveta, aby z vlastných verejných zdrojov pomohli chudobnejším štátom s financovaním programov na znižovanie emisií a prispôsobovanie sa zmenenému podnebiu, konštatuje sa v neverejnej pracovnej verzii, do ktorej nahliadol editor portálu EurActiv. Inými slovami, možno očakávať, že EÚ vyzve, aby sa do roku 2020 investovalo do klimatických politík celosvetovo v jednom kalendárnom roku 175 mld. eur, pričom polovica prostriedkov by sa investovala v chudobnejších regiónoch.

„Všetky rozvinuté krajiny musia prispieť k mobilizácii finančných zdrojov pre prispôsobenie sa a zmiernenie [dôsledkov klimatických zmien] v rozvíjajúcich sa krajinách a pre používanie mechanizmu emisných povoleniek,“ uvádza sa v pracovnej verzii dokumentu. Na druhej strane, dobre informovaný zdroj z kruhov Európskej komisie pre EurActiv doplnil, že pracovná verzia je zatiaľ predbežná a nie je vylúčené, že pred definitívnym schválením sa môže výrazne zmeniť.

Návrh obsahuje dve možnosti, ako zvýšiť podiel verejných financií na rozpočte klimatických projektov v chudobnejších krajinách. Oba sa zakladajú na princípe „znečisťovateľ platí“:

• podľa prvého mechanizmu by bohatšie krajiny odvádzali spočiatku 1 euro za tonu CO₂, pričom do roku 2020 by sa poplatok zvýšil na 3 eurá za tonu, aby sa ročne takto vyzbieralo 28 mld. eur,
• druhý, menej pravdepodobný scenár by definoval percentuálny podiel, ktorý by sa odvádzal z celkového zisku z obchodovania s emisiami; menej pravdepodobný sa zdá preto, že zisk za daný rok by sa odvíjal od aktuálnej situácie na trhu s emisnými povolenkami.

Záväzné ciele pre všetky krajiny OECD

Európska komisia vyzve bohaté krajiny, aby prijali ambicióznejšie ciele v oblasti znižovania emisií CO₂. Na druhej strane, od všetkých členov OECD OECD je skratka pre Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a zastrešuje 30 najrozvinutejších štátov so silnou ekonomikou, ktoré uznávajú hodnoty a princípy demokracie a trhovej ekonomiky. viac na www.EuropskaUnia.sk » ako aj od súčasných a budúcich členov EÚ bude vyžadovať, aby mali národné ciele záväzný charakter.

Na druhej strane, „značný príspevok sa vyžaduje aj od rozvíjajúcich sa krajín“, konštatuje pracovná verzia dokumentu. Píše sa v nej: „Musí sa to uskutočniť prostredníctvom významne posilnenej spolupráce a poskytnutím nevyhnutných kapacít, technológií a financií.“

Podľa Komisie, všetky rozvíjajúce krajiny, s výnimkou tých najchudobnejších, by mali prijať vlastné národné klimatické stratégie do konca roka 2011. Národné ciele by mali zahŕňať všetky priemyselné odvetvia, ktoré sú z hľadiska tvorby emisií kľúčové; predovšetkým sektor dopravy a výroby energií. Takéto „robustné nízkouhlíkové stratégie by mali byť nevyhnutným predpokladom pre prístup k medzinárodnej podpore pre programy zmierňovania“ vplyvov zmenenej klímy, tvrdí dokument.

Nezávislý medzinárodný výkonný orgán

Aby mali opatrenia pre boj s klimatickými zmenami vo svete relevantné finančné a technické krytie, Komisia navrhuje vytvoriť nový „Výkonný mechanizmus pre podporu zmierňovania“ (angl. Facilitative Mechanism for Mitigation Support), ktorý by bol platformou pre implementovanie bilaterálnych a multilaterálnych podporných schém. Založenie medzinárodnej platformy je aj odpoveďou na riziko zneužitia poskytnutej podpory chudobnejším krajinám. Výkonný mechanizmus by mal súčasne dohliadať na to, aby boli klimatické projekty v rozvíjajúcich sa krajinách dostatočne efektívne v napĺňaní svojich cieľov.

Európska únia podporuje návrh Južnej Kórei a Juhoafrickej republiky, podľa ktorého by sa vytvoril medzinárodný register pre zaznamenávanie prijatých opatrení v rozvíjajúcich krajinách. „Register by mal vymenúvať opatrenia a ukázať ich benefity,“ píše sa v pracovnej verzii komuniké. Dopĺňa, že hodnotiť efektívnosť prijatých krokov by bolo vecou klimatických konferencií OSN. V tomto kontexte by bolo možné ľahšie vyzvať chudobnejšie krajiny, aby zintenzívnili svoje vlastné úsilie v prípade, ak budú od bohatších krajín žiadať finančnú podporu.

Komisia súčasne navrhuje ustanoviť ďalší technický panel v rámci Medzivládneho panela pre klimatické zmeny (UNFCC). Zaoberal by sa podporou krokov pre prispôsobenie sa zmenenej klíme nielen v chudobnejších, ale i bohatších krajinách.

Svetová schéma obchodovania s emisiami

V čase, kedy čoraz viac krajín vo svete definuje svoje národné schémy pre obchodovanie s emisiami, EÚ chce, aby sa dohoda o novom klimatickom režime z Kodane stala prvkom, ktorý by národné trhy spojil. Vytvoril by sa tak jeden globálny trh s emisiami uhlíka, konštatuje sa texte. Prvým krokom by mohlo byť vytvorenie spoločného systému obchodovania s emisiami pre krajiny OECD, ktorých národné klimatické nástroje sú si podobné.

Kľúčom k úspechu medzinárodného obchodovania s emisiami je vytvorenie národného systému obchodovania s emisiami v USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » Barbara Boxer, predsedníčka senátneho Výboru pre životné prostredie v USA, predpokladá, že by sa tak mohlo stať do konca roka 2009. Aby mechanizmus reálne fungoval, dôležité bude ustanoviť pracovnú skupinu EÚ-USA.

Mechanizmus čistého rozvoja (CDM), ktorý vychádza zo súčasne platného Kjótskeho protokolu, by sa mal zreformovať, domnieva sa v dokumente Komisia. Ide o nástroj, podľa ktorého môžu bohaté krajiny investovať do projektov v rozvíjajúcich sa regiónoch sveta, pričom za takto investované prostriedky získavajú ekvivalentné množstvo emisných povoleniek, s ktorými môžu obchodovať v rámci európskej schémy EU ETS. Reformovaný mechanizmus by mal bohatším krajinám priznávať dodatočné emisné povolenky len v tom prípade, ak sa financie použili na iné projekty, než také, ktoré sa vyznačujú nízkymi nákladmi alebo sa podobajú obchodu, z ktorého zaručene získavajú obe strany. Takýto spôsob získavania kreditov by sa mal postupne obmedzovať a nakoniec zrušiť v prípade investovania do projektov v tých chudobnejších krajinách, ktoré medzitým dosiahli vyššiu životnú úroveň, a investovania v hospodárskych sektoroch tretích krajín v prípade, že sú tieto sektory samé o sebe vysoko konkurencieschopné.