Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »odhaduje, že obyvatelia Únie ročne vyhodia takmer 89 miliónov ton potravín, ktoré nespotrebujú. Na jedného obyvateľa tak pripadá asi 179 kg vyhodených potravín, pričom dve tretiny z toho sú stále požívateľné. Predpokladá sa , že súčasný trend bez prijatia vhodných opatrení povedie do roku 2020 k zvýšeniu vyhodeného odpadu z potravín o 40 % na 126 miliónov ton ročne.

Vo včera (18.1.2012) schválenej rezolúcii Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk »zdôraznili, že plytvanie takéhoto rozmeru nie je udržateľné. Až 79 miliónov občanov EÚ totiž žije pod hranicou chudoby a 16 miliónov je závislých na potravinovej pomoci charitatívnych organizácií. K nadmernému plytvaniu potravinami pritom dochádza v celom dodávateľskom reťazci: u výrobcov, spracovateľov, predajcov, spotrebiteľov a v stravovacích zariadeniach.

Europoslanec Salvatore Caronna (Socialisti & Demokrati) médiám povedal, že Komisia by mala urýchlene pripraviť stratégiu pre odpad z potravín.

„Po prvýkrát európska inštitúcia nastolila tento bod a bude provokovať ostatné inštitúcie, aby tiež konali,“ uviedol Caronna, ktorý je spravodajcom EP pre túto rezolúciu. „Loptička ja teraz na strane Komisie a Komisia bude musieť veľmi promptne prísť s odpoveďami.“

Poslanci chcú znížiť množstvo vyhodených potravín na polovicu. Ako možné opatrenia sa ponúka podpora drobného farmárstva a produkcie plodín, ktorá by sa na dopyt miestneho trhu. Takisto navrhli prehodnotiť uvádzanie dátumov spotreby pre balené potraviny. 

V uznesení EP sa píše, že plytvanie potravinami je neetické vzhľadom na nárast svetovej populácie, ktorej svet čelí a čoraz väčšie výzvy na výživu v chudobných krajinách, ktoré sú obzvlášť zraniteľné voči dopadom klimatickej zmeny.

„Pri pohľade vpred, môže byť dopyt po potravinách oveľa viac než len skutočná ponuka potravín a schopnosť ich produkovať, a to musíme integrovať do nášho myslenia,“ uviedol Caronna.

Hoci najviac potravinového odpadu vzniká pri samotnej produkcii a spracovaní potravín, domácnosti a reštaurácie dohromody sa chovajú ešte ľahkovážnejšie. Vyhodeniu až 60 percent potravín by sa dalo predísť. Podľa správy, ktorú vydalo Spoločné výskumné centrum (JRC) sa naopak relatívne efektívne správajú predajcovia.

Výbor pre poľnohospodárstvu prijal uznesenie v tejto otázke 22. novembra 2011. Európsku komisiu a členské štáty vyzval k tomu, aby:

• prijali „radikálne opatrenia“ na redukciu odpadu - „od farmy po vidličku“ - s cieľom znížiť do roku 2025 množstvom vyhodených potravín o 50 %

• zlepšili presadzovanie existujúcich hygienických zákonov na úrovni EÚ aj členských krajín, ktoré prikazujú  recyklovať biologicky odbúrateľný odpad

• stanovili do roku 2014 ciele predchádzania vzniku odpadu z potravín pre jednotlivé členské štáty v rámci súčasne platného cieľa pre redukciu odpadu
•  vyhlásili rok 2014 za Európsky rok boja proti plytvaniu potravinami.

Ďalším krokom správnym smerom by mohlo byť zavedenie vzdelávacích programov na školách, ktoré by vysvetľovali, ako skladovať a pripravovať potraviny a ako a kedy sa ich zbavovať.

Balenie a označovanie potravín

Europoslanci zároveň podporili zmeny týkajúce sa balení potravín, aby sa zamedzilo zmätkom pri označovaní pojmom „Minimálna trvanlivosť do“, ktoré sa týka kvality, a pojmom „Spotrebujte do“, ktoré upozorňuje na zdravotné riziká konzumácie výrobku po danom dátume. Zároveň podporili úpravu predaja zľavnených poškodených výrobkov a výrobkov po dátume spotreby.

Parlament tiež vyzval prijať opatrenia, ktoré by viedli k používaniu obalov potravinových výrobkov predlžujúcich ich životnosť, ako aj k ponuke rôznych veľkostí balení tak, aby si spotrebiteľ mohol kúpiť množstvo primerané spotrebe jeho domácnosti.

Reálny vplyv týchto opatrení ale môže byť obmedzený, keďže na jednej strane stoja spotrebiteľské združenia a predajcovia vedomí si možných zdravotných rizík starších potravín, na druhej strane zase vyberaví zákazníci, ktorí sa snažia nájsť čo najčerstvejšie produkty.

Komisia už urobila prvé kroky pre riešenie niektorých spomínaných otázok, a to napríklad stanovením cieľov pre elimináciu skládkovania do roku 2020. Pri nakladaní s biologicky rozložiteľným odpadom ale existujú obrovské rozdiely medzi jednotlivými krajinami.

Enviro-ekonomicko-morálny imperatív

„Plytvanie potravinami je zlé z environmentálneho hľadiska, ekonomického i morálneho,“ zdôraznil na nedávnom fóre o odpade z potravín spolupracovník komisára pre životného prostredie William Neale.

Uznal, že znížiť do roku 2020 skládkovanie je „pomerne ambicióznym cieľom“, ale obmedzenie vzniku odpadu z potravín môže byť náročné. Potraviny a biologicky rozložiteľný odpad, napríklad zo záhrad, podľa JRC tvoria až 40 % odpadu, ktorý v EÚ končí na skládkach. Podľa Nealeho je z morálneho hľadiska úplne nevyhnutné znížiť toto množstvo. Podotkol, že vyhodené zvyšky potravín v Taliansku by mohli vyriešiť deficit výživy v Etiópii, kde minulý rok viac než 4 milióny ľudí v dôsledku najhoršieho sucha za polstoročie čelilo hladu.

Potraviny rovnako hrajú rolu v stratégii Komisie pre efektívnejšie využívanie zdrojov. Ako upozornil Neale, pri efektívnejšej produkcii potravín sa šetrí voda, palivá i pesticídy. Navyše organický odpad, ktorý neskončí v odpadkových kontajneroch, môže dobre slúžiť pre kompost a výrobu bioplynu.

Pozície

„Otázka plytvania potravinami je rastúcim európskym problémom, ktorý sa reflektuje naprieč celým potravinovým reťazcom. V tomto kontexte by som rád privítal návrh Európskej komisie znížiť do roku 2020 plytvanie potravinami. Dúfam, že správa, ktorú sme dnes prijali, a ktorú som podporil, bude smerovať k tomuto cieľu,“ uviedol slovenský europoslanec Eduard Kukan (SDKÚ-DS, Európska ľudová strana – kresťanskí demokrati).

Zopakoval slová komisára pre životné prostredie, že „v súčasnej situácii, keď mnoho krajín sveta trpí nedostatkom potravín, je plytvanie potravinami v Európe morálne, ekonomicky i environmentálne nezodpovedné. Predovšetkým si ale myslím, že ľudia by mali byť lepšie informovaní nielen o príčinách a efektoch odpadu, ale tiež o spôsoboch ako ho zredukovať.“ Taktiež podporil návrh vyhlásiť rok 2014 za Európsky rok boja proti plytvaniu potravinami, nakoľko by mohol slúžiť ako „kľúčový nástroj pre informácie a zvyšovanie povedomia v tejto dôležitej záležitosti“.

Anna Záborská (KDH, Európska ľudová strana – kresťanskí demokrati) vo svojom vystúpení uviedla: „V čase krízy a šetrenia nemožno ignorovať, že sa až polovica vyrobených potravín zmení na odpad skôr než sa dostane k spotrebiteľovi.“ Podľa nej „vinu na súčasnom stave nesie aj legislatíva. Povinnosť výrobcov uvádzať minimálnu trvanlivosť a dátum spotreby spôsobila, že 18 % potravín skončí ako odpad len preto, že ich ľudia nepovažujú za bezpečné. V niektorých štátoch zákon neumožňuje znížiť cenu výrobku pod nákladovú cenu ani v deň dátumu spotreby. Toto treba zmeniť.“

Poukázala aj na to, že sa v správe neuvádza význam potravinových bánk: „Tieto neziskové organizácie sa snažia, aby plytvaniu potravinami vyhlo i distribúciou tým, ktorí to najviac potrebujú. Vyhadzujeme potraviny do odpadkov a zároveň Európska únia platí potravinovú pomoc. Podporme radšej potravinové banky.“