Podľa správy Európskej environmentálnej agentúry klesli emisie v 2006 o 0,3% v porovnaní s rokom 2005 a o 7,7% v porovnaní s 1990 (referenčný rok podľa Kjótskeho protokolu). Nové členské krajiny zaznamenali ich nárast. Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »je však výnimkou - napriek rýchlemu hospodárskemu rastu sme vypustili menej skleníkových plynov.

Hlavným dôvodom je podľa Komisie teplejšie počasie, nižšia produkcia kyseliny dusičnej (ktorá spôsobuje vytváranie oxidu dusičitého), zníženie emisií chemického priemyslu vo Francúzsku a Maďarsku a nižšia spotreba plynu a tekutých palív v domácnostiach.

O celkový pokles sa však pričinili najmä staré členské krajiny pätnástky – v EÚ-15 boli emisie medziročne nižšie o 0,8%. Komisár pre životné prostredie Stavros Dimas Komisár pre životné prostredie (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »preto nazval vývoj „povzbudzujúcim“ a členské krajiny vyzval, aby „ďalej akcelerovali snahy o obmedzovanie emisií“. Z radu vystupuje len Dánsko Dánsko zakladajúcim členom Severoatlantickej aliancie NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk ». Súčasťou EHS (neskôr EÚ) sa stalo v roku 1973.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Fínsko, v ktorých emisie výrazne stúpli – o 10,9% a 16,3% v porovnaní s rokom 2005.

Pokiaľ ide o sektory, EÚ-15 dokázala znižovať emisie z poľnohospodárstva i spracovania odpadu, miernejší pokles zaznamenala priemyselná výroba, v sektore energetiky sa za posledných niekoľko rokov stabilizovali. Pätnástka tak bola schopná v 2005-2006 znížiť emisie aj popri 2,8% náraste HDP.

Nové členské krajiny si vyslúžili kritiku Komisie. Ich nárast emisií nazvala diplomaticky „nie veľmi nápomocným“. Podľa Dimasa by mali noví členovia „mať na pamäti, že sa nemôžu spoliehať na úspechy minulosti“. Myslel tým prudký pokles emisií vo Východnej Európe v 90. rokoch.

Tab.: Emisie skleníkových plynov v krajinách EÚ Zdroj: EEA

Z východoeurópskej perspektívy to však pôsobí inak – 90. roky boli obdobím reštrukturalizácie ekonomiky, spojenej so zánikom mnohých podnikov, najmä v sektoroch ťažkého priemyslu. To síce prinieslo zníženie emisií, ale súčasne zvýšilo nezamestnanosť, zostrilo sociálne problémy a oslabilo ich ekonomiky. Nové členské krajiny preto argumentujú, že majú „právo“ na isté zvyšovanie emisií, nakoľko teraz sú vo fáze dynamického rastu.

Slovensko sa z tohto rámca stále trochu vymyká – emisie nám v 2006 klesli medziročne o 0,9%, oproti roku 1990 dokonca o 33,6%.

Emisná politika má aj ďalších „vinníkov“. Komisiu znepokojuje najmä cestná doprava, ktorá vypúšťa stále viac skleníkových plynov. V 2006 to bolo 6,5 milióna ton CO2, alebo o 0,7% viac ako rok predtým.

Veľký nárast emisií zaznamenali aj sektory, ktoré dnes Kjótsky protokol nepokrýva – letecká doprava (o 5 miliónov ton CO2) a medzinárodná lodná doprava (10 miliónov ton).

Podľa environmentálnej organizácie Priatelia Zeme sú závery správy „alarmujúce“. Od vlád žiada aby okamžite konali, pretože sú ďaleko od splnenia záväzkov Kjótskeho protokolu.