Ak by boli európske elektrárne obmedzené vhodne zvoleným emisným stropom, najväčší výrobcovia elektrickej energie by dokázali do roku 2020 znížiť produkciu CO₂ o takmer polovicu, konštatuje analýza, ktorú vypracovala konzultačná spoločnosť Ecofys. Štúdia, ktorú si objednali WWF, Bellona Europa, ClientEarth, E3G a Zelená aliancia, dodáva, že čím skôr sa s takýmto prístupom začne, o to menej nákladov si to bude vyžadovať.

Európske environmentálne skupiny sa domnievajú, že súčasná podoba schémy obchodovania s emisiami (EU ETS), ako i ustanovenia klimatického a energetického balíčka z decembra minulého roka nie sú dostatočne striktné na to, aby sa členským krajinám EÚ podarilo spoločne do roku 2020 znížiť tvorbu emisií CO₂ o 30 percent. K takmer tretinovej redukcii sa Spoločenstvo zaviazalo v prípade, ak sa dosiahne dohoda o novom klimatickom režime, ktorý nahradí Kjótsky protokol a súčasne aj ďalšie veľké svetové ekonomiky prijmú ambiciózne klimatické záväzky.

„Súčasná schéma EÚ pre obchodovanie s emisiami žiaľ nezabraňuje budovaniu uhoľných elektrární, ktoré sú vysoko znečisťujúce. Potrebujeme nové emisné limity, aby sme zabezpečili, že Európa bude investovať len do obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti, a zariadení na zachytenie a uskladnenie CO₂ z uhoľných tepelných elektrární,“ povedal Stephan Singer, riaditeľ Programu pre svetovú energetiku ochranárskej organizácie WWF.

Mimovládne organizácie kritizujú schému ETS pre to, že v prípade pripravenosti na inštalovanie technológie pre zachytenie CO₂ umožňuje výstavbu nových tepelných elektrární, ktoré spaľujú uhlie. Spoločne konštatujú, že správny prístup by bol definovať emisný strop pre výrobu jednej množstevnej jednotky elektrickej energie bez ohľadu na typ elektrárne. Podľa nich by to bola motivácia pre investorov, aby podporovali len tie zariadenia, ktoré sa dokážu vtesnať do limitu. Na druhej strane, existujúce elektrárne by boli prinútené investovať do moderných technológií tak, aby splnili všeobecné emisné podmienky.

Nové emisné kvóty by mali byť záväzné pre nové a existujúce elektrárne súčasne, tvrdí správa. Navrhuje limit 350g CO₂/kWh elektrickej energie od roku 2010 pre nové a od roku 2015 pre existujúce elektrárne. Podľa predpokladov by mohli výrobcovia energií ušteriť až 46 percent emisií.

Ak sa revízia schémy ETS bude považovať za precedens a nie za konečné riešenie, EÚ by mohla mať záujem na definovaní emisných kvót pre elektrárne. V súčasnosti sa výnimky priznávajú tým prevádzkam a zariadeniam, ktoré môžu byť ohrozené konkurentmi z tretích krajín s menej prísnou environmentálnou legislatívou. Menej prísne ustanovenia energetického a klimatického balíka si vybojovali predovšetkým nové členské krajiny, ktorých energetická bezpečnosť závisí z veľkej časti od fungovania tepelných elektrární, ktoré spaľujú uhlie. Pre ilustráciu, Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »je na takejto výrobe elektriny závislé na 90 percent. Prísna európska legislatíva by pravdepodobne viedla k zatvoreniu viacerých tamojších elektrární, čo by ohrozovalo uspokojenie dopytu po energii.

Štúdia spoločnosti Ecofys informuje, že emisné limity pre priemysel fungujú od roku 2007 napríklad v Kalifornii, pričom aj ďalšie americké štáty oznámili, že plánujú nasledovať jej vzor. Podľa dokumentu ide o dôkaz, že ak sú rámcové podmienky nastavené správne, systém môže byť efektívne implementovaný.