Smithova akadémia podnikania a životného prostredia, ktorá funguje pod Oxfordskou univerzitou, vydala 3. septembra analýzu, v ktorej kritizuje princípy a nástroje európskej klimatickej legislatívy. Prof. Dieter Helm, autor správy, tvrdí, že energetický a klimatický balík, na ktorom sa EÚ dohodla na konci minulého roka, je iba o niečo viac než "sadou politicky precíznych, ale ekonomicky neefektívnych cieľov".

Podoba legislatívneho balíka je "zákonite nekvalitná", píše profesor. Podľa neho je základnou chybou, ak sa tvorba legislatívy "zakladá na tvorbe emisií uhlíka, nie na spotrebe, čím sa Európa vyhýba svojej zodpovednosti smerom k rozvíjajúcemu sa svetu".

V praxi klimatický a energetický balík znamená, že ak bude chcieť EÚ dosiahnuť svoje vlastné ciele, presunie výrobu do tretích krajín. Tým sa však nič nevyrieši, lebo globálna miera tvorby emisií môže dokonca i narásť - ak sa výroba presunie do zámoria, bude si preprava tovarov vyžadovať intenzívnejšiu prevádzku námornej a leteckej dopravy, argumentuje Helm.

Ak sa berie do úvahy globálny charakter problému klimatických zmien, je zrejmé, že nákladovo najefektívnejšie riešenie obmedzenia miery tvorby emisií CO₂ leží v EÚ a jej rámci, ale tiež v časovom horizonte, ktorý si stanovila, dopĺňa.

"Sú oveľa lacnejšie spôsoby, napríklad ochrana tropických ďažďových lesov alebo dekarbonizácia rapídneho rastu hospodárstva Číny a Indie, ktoré sa zakladá na spaľovaní uhlia," hovorí Helm.

Klimatická politika EÚ trpí na "postupnú politickú podvýživu". Za celý energetický a klimatický balík vypovedá cieľ "20 percent do roku 2020", ktorý je "náhodným", nezakladá sa na dôkazoch a pravdepodobne je nedosiahnuteľný, tvrdí ekonóm.

Revízia vlajkovej politiky EÚ, vrátane schémy obchodovania s emisiami EU ETS, padla za obeť priemyselnej loby, hovorí Helm: "EÚ sa preto ocitla v komplexnom a relatívne neefektívnom systéme obchodovania s povolenkami, ktorý maximalizuje priestor pre priemyselných aktérov, aby presadzovali svoje záujmy."

Problémom podľa britských expertov je i krátky časový horizont pre dosiahnutie cieľa. Technológie, ktoré sú nevyhnutné pre jeho naplnenie, nebudú prístupné, resp. komerčne udržateľné v potrebnom čase. Znamená to, že takáto situácia tlačí celú 27-ku k znižovaniu dopytu po energiách a k masívnej podpore obnoviteľných zdrojov.

Do roku 2020 "sa pravdepodobne nepodarí dosiahnuť" ani cieľ, aby sa obnoviteľné zdroje (OZE) podieľali na celkovej energetickej skladbe 20 percentami. OZE v súčasnosti ešte nie sú dostatočne rozvinuté a ich využívanie je nákladné, píše sa v analýze. Naviac, so zvyšujúcimi sa príjmami sa bude súčasne zvyšovať i celkový dopyt po energiách.

Aby sa stal energetický a klimatický balík efektívnym, mal by definovať dlhodobú cenu emisií uhlíka. Ako jeden z možných nástrojov navrhuje Helm stanovenie pevnej minimálnej ceny.

Druhým opatrením pre efektívnu klimatickú politiku je podpora a využívanie nízkouhlíkových technológií; zvlášť technológií v oblasti jadrovej energetiky a technológie zachytenia a uskladnenia CO₂ pod zemským povrchom (CCS). Komplementárnym nástrojom by sa mala stať tzv. uhlíková daň. Iba kombináciou týchto troch skupín nástrojov sa môže energetický a klimatický balík stať "primeraným", konštatuje Helm.