Hlavná stránkaŽivotné prostredieDe Boer: Dekarbonizácia vyžaduje 25-krát vyššiu cenu CO2

De Boer: Dekarbonizácia vyžaduje 25-krát vyššiu cenu CO2

(EN) (FR)
Autor: worradmu, Zdroj: FreeDigitalPhotos.net

(04.12.2012)

Ak chce EÚ splniť svoj cieľ pre dekarbonizáciu hospodárstva do roku 2050, musí urgentne zvýšiť cenu uhlíka. Podľa bývalého šéfa OSN pre klimatické opatrenia by tona uhlíka mala stáť 150 eur, čo je 25-násobne viac ako dnes.

„Veľmi rýchlo potrebujeme dostať cenu uhlíka na 150 eur za tonu, pretože to je tá úroveň, ktorá poháňa cenové signály,“ uviedol v rozhovore pre bruselský EurActiv Yvo de Boer. V období 2006-2010 pôsobil na poste generálneho tajomníka Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách (UNFCCC).

Cena emisných povoleniek EUA sa v súčasnosti Opens external link in new windowpohybuje okolo 6 eur za tonu. Prepad nastal v dôsledku ekonomickej krízy, zníženia výroby v priemyselných podnikoch a teda aj menšieho dopytu po povolenkách a tiež v dôsledku neistých signálov pre dlhodobé investície.

„Vzhľadom na to, že v súčasnosti nemáme klimatickú zmenu pod kontrolou  a udržať dlhodobý nárast teploty pod 2 stupne Celzia sa stalo takmer nemožnou výzvou, voľbou, ktorej čelíme je utratiť masívne množstvo peňazí na prispôsobenie sa dopadom klimatickej zmeny alebo utratiť dnes značne menšie množstvo na zníženie emisií skleníkových plynov,“ povedal de Boer.

Bez jasnej a ambicióznej cesty ako dosiahnuť odsúhlasený cieľ zníženia emisií CO2 do roku 2050 aspoň o 80 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990 sa podľa de Boera „stratíte v hmle“.

V polovici novembra predstavila Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »návrh šiestich variantov opatrení pre štrukturálnu reformu európskeho trhu s uhlíkom (EÚ ETS) – zvýšiť do roku 2020 celkový redukčný cieľ na 30 %; permanentne zadržať nevyhnutné množstvo kvót v 3. fáze obchodovania; zmeniť lineárny faktor, ktorým sa určuje celkový ročný strop pre emisie; začleniť do ETS ďalšie ekonomické odvetvia; obmedziť/zakázať po roku 2020 používanie medzinárodných emisných kreditov; alebo zavedenie diskrečných cenových mechanizmov, ktoré by sa použili v prípade zníženia cien uhlíka.

„Menšie prekážky“

Spomínané návrhy sú teraz predmetov konzultácií zo strany európskych inštitúcií a ďalších strán. Podľa de Boera by ich mohli stretnúť „menšie prekážky“ vyplývajúce z ekonomickej a finančnej krízy v eurozóne.

Poukázal ale aj na politické prekážky voči urýchleniu opatrení boja s klimatickou zmenou. Od júna 2011 – 2012 Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »trikrát použilo veto proti stanoveniu ambicióznejších klimatických cieľov.

Ako ale v Opens external link in new windowrozhovore pre EurActiv poznamenal Oliver Geden Varšava stojí na čele skupiny štátov zo strednej a východnej Európy. „Poľsko je pravdepodobne jediná krajina, ktorá sa rozhodla niesť politické riziká, ktoré môžu plynúť z oponovania mainstreamovej pozície,“ uviedol.

Podľa de Boera by Poľsko bolo voči dekarbonizačným snahám viac naklonené, keby k tomu smerovalo stanovenie ceny uhlíka na globálnej úrovni a tiež investície do inovácií.

„Mám silný pocit, že ak by sa značná časť financií EÚ mohla použiť na pomoc Poľsku pri prechode na udržateľnejší energetický mix, boli by to dobre minuté peniaze – po environmentálnej aj politickej stránke,“ dodal.

Globálna časovaná bomba

Yvo de Boer, ktorý teraz pôsobí ako poradca pre klimatickú zmenu a udržateľnosť v spoločnosti KPMG, ešte pre začatím prebiehajúcej klimatickej konferencie v katarskom meste Doha varoval pred pomalými rokovaniami o novej globálnej dohode.

Závery prijaté pred rokom v Durbane „zanechali časovanú bombu v podobe znenia dohody, ktorá žiada ´proces na vytvorenie protokolu, ďalšieho právneho nástroja alebo dohodnutého výsledku s právnou silou´. Nikto si nie je istý, čo to znamená a nedostatok jasnosti určite zakalí negociačný proces“.

Na to, aby stratégia „prežila volebné zmeny“ je podľa neho dôležité dosiahnuť politickú zhodu, ale ústrednú rolu musia zohrať aj tak firmy. „Keď dôjde na zelený rast, súkromný sektor ponesie väčšinu ťažkého bremena, takže je dôležité, aby bol v tomto prípade efektívny pre nízko-uhlíkové investície,“ argumentoval de Boer.

SPONZOR SEKCIE

Reklama

PARTNERI

Apotheka.sk Setri.sk - Bezplatné tipy na úspory elektriny učená právnická spoločnosť

Komentár

Štefan Füle (10.10.2014)

Rozširovanie - súčasť genetického kódu EÚ?

Rozširovanie - súčasť genetického kódu EÚ?

Právny štát, správa hospodárskych záležitostí a reforma verejnej správy sú základné piliere politiky rozširovania EÚ. Píše eurokomisár pre rozširovanie Štefan Füle

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235