„Mäso – hovädzina, jahňacina, bravčovina a hydina – je potravinová skupina, ktorá má najväčšie dôsledky pre životné prostredie,“ uvádza sa v sprievodcovi „Environmentálne inteligentné potravinové voľby“, ktorý vydali Národný potravinový úrad a Agentúra pre ochranu životného prostredia vo Švédsku.

Sprievodca konštatuje, že miera konzumácie mäsa za posledných 10 rokov narástla. V súčasnosti jedna osoba skonzumuje 65 kg mäsa ročne, pričom pred dekádou bola priemerná váha o 10 kg nižšia.

Do roku 2050 narastie globálny dopyt po potravinách o polovicu, konštatuje Svetová banka. Globálny dopyt po mäse narastie v rovnakom období o 85 percent. Podpisuje sa pod to najmä hospodársky rast, zvyšovanie životnej úrovne a v neposlednom rade i preberanie západných stravovacích návykov v krajinách ako Čína Čína je dôležitým obchodným partnerom Únie, aj keď EÚ má s ňou trvalo negatívne saldo obchodu. Európsko-čínske ekonomické vzťahy nie sú bezproblémovéviac na www.EuropskaUnia.sk »a India India je po Číne druhou najľudnatejšou krajinou Zeme so siedmou najväčšou rozlohou. Hoci patrí medzi chudobné krajiny s nízkym HDP na občana, rýchly ekonomický rast sľubuje rastúcu hospodársku silu.viac na www.EuropskaUnia.sk »

Aby sa konzumenti správali ekologicky, mali by jesť mäso menej často a v menších porciách: „Snažte sa vymeniť jedno alebo dve mäsité jedlá za týždeň vegetariánskym pokrmom alebo znížte množstvo mäsa.“

Nie ja mäso ako mäso, konštatuje správa. Ako príklad uvádza, že zatiaľ čo za jedným kilogramom hovädzieho stojí 15-25 kg emisií skleníkových plynov, jeden kilogram kurčaťa je ekologickejší, lebo jeho chov vyprodukuje len desatinu CO₂.

„Konzumácia menej mäsa a starostlivá voľba toho, čo jete, je preto najinteligentnejšou environmentálnou voľbou, ktorú môžete spraviť,“ píšu autori.

„Až na niekoľko výnimiek, voľba zdravých pokrmov môže tiež kráčať ruka v ruke s voľbami, ktoré sú dobré pre životné prostredie.“ V tomto smere správa odporúča jesť najmä sezónne ovocie, ktoré sa vyprodukuje v regióne spotrebiteľa. Vhodná pre zdravie a klímu je tiež konzumácia zeleniny.

Na druhej strane fľaškové nápoje, sóda, olivový olej a ryža patria rovnako ku skupine environmentálne rizikových potravín. Ryžu do skupiny autori zaradili pre tvorbu metánu počas jej pestovania.

Švédske úrady sú prvé v EÚ, ktoré vydali odporúčania takéhoto druhu. Krajina chce teraz sprievodcu šíriť aj do ostatných členských krajín a očakáva spätnú väzbu, reakcie a diskusiu. Autori správy veria, že švédske odporúčania inšpirujú aj ostatné štáty.

„Spotrebitelia činia dôležité environmentálne rozhodnutia, keď nakupujú potraviny, preto potrebujú zdravý základ pre svoje rozhodnutia. Produkcia pokrmov sa podpisuje rovnou štvrtinou pod emisie švédskych spotrebiteľov a súčasne prispieva k ďalším škodlivým dôsledkom pre životné prostredie, napríklad ak sa používajú pesticídy,“ uzatvára Inger Andersson, generálna riaditeľka švédskeho Národného potravinového úradu.