Medzinárodné financovanie klimatických programov, politík a projektov sa nachádza medzi hlavnými témami dnešného (9.6.) stretnutia ministrov financií krajín EÚ. Ministri na záver formulujú odporúčanie pre Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk »hláv krajín a predsedov vlád štátov EÚ, ktorý sa uskutoční na budúci týždeň (18. - 19. júna) v Bruseli.

Rozhodnutie o finančnej pomoci a financovaní klimatických politík v chudobnejších krajinách sa na summite pravdepodobne opäť odloží, vyhlásil pre EurActiv dobre informovaný diplomatický zdroj. Iný zdroj doplnil: „Sme ďaleko, ďaleko od akýchkoľvek čísel.“ Doplnil, že dôležitejšou otázkou nateraz zostáva, aké všeobecné posolstvo chce EÚ vyslať chudobnejším krajinám o svojej vôli prispieť im.

Ministri budú rokovať v nadväznosti na materiál, ktorý pripravili pracovné skupiny Hospodársky a finančný výbor a Výbor pre hospodársku politiku. Oba vychádzali zo záverov marcovej Rady ministrov životného prostredia.

Pozorovatelia sú skeptickí a konštatujú, že ďalší odklad rozhodnutia o finančnej pomoci EÚ pre chudobnejšie krajiny komplikuje situáciu a ničí šance Európy byť svetovým lídrom v oblasti klimatických politík. Európska únia odkladaním rozhodnutia zmenšuje pravdepodobnosť prijatia komplexnej dohody o novom klimatickom režime na decembrovej konferencii OSN v Kodani.

Záverečný dokument budúcotýždňového summitu pravdepodobne nechá otvorenú aj otázku, na základe akého kľúča sa budú v budúcnosti distribuovať finančné prostriedky.

Zdieľanie úsilia

I keď väčšina členských krajín viac alebo menej súhlasí s návrhom textu, ktorý je v súčasnosti „na stole“, rozhovory sa ešte môžu skomplikovať pre spornú otázku zdieľania medzinárodného úsilia.

Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »presadzuje názor, že EÚ musí rozhodnúť o rozdelení finančného bremena medzi svoje členské krajiny skôr, než podpíše akúkoľvek medzinárodnú klimatickú dohodu. Iné krajiny sa však domnievajú, že takýto postup môže privodiť viac napätia, než aké už teraz spôsobujú vyjednávania o globálnom zdieľaní úsilia, kde EÚ vystupuje ako jednotný aktér.

Dohoda o zdieľaní úsilia medzi krajinami EÚ je smerom do vnútra hra s nulovým súčtom, preto aj diplomatický zdroj pre EurActiv vyhlásil, že takáto téma nie je aktuálna v súčasnom štádiu vyjednávaní.

Podľa predrokovaného návrhu záverov summitu by sa ako základ pre výpočet podielu finančného príspevku chudobnejším krajinám mohla brať platobná kapacita konkrétnej krajiny EÚ a miera produkcie vlastných emisií CO₂. Podľa iného návrhu by sa do kalkulácie mal započítať i potenciál pre znižovanie miery tvorby emisií v budúcnosti, z čoho by mohli profitovať najmä krajiny, ktorých priemyselná výroba je energeticky náročná. Druhý koncept však zrejme nezíska širšiu podporu v rámci dvadsaťsedmičky.

„Je náročné predstaviť si, že by sa interne používali akékoľvek ďalšie kritériá,“ vyhlásil predstaviteľ jednej z členských krajín. Doplnil, že v súčasnom štádiu neexistuje ani konsenzus vo výklade významu termínu „platobná kapacita“. I pre tento dôvod možno očakávať, že diskusia bude náročná, uzavrel.