Aj napriek snahám jednostranne sa posunúť k cieľu znížiť tvorbu emisií CO2 do roku 2020 o 30 percent, komisárka pre klímu Connie Hedegaard nedokázala objájiť štúdiu, ktorá označila krok za uskutočniteľný. Podrobila sa tlaku Nemecka a Francúzska, keď vyhlásila, že zmena naďalej závisí od pokroku v schvaľovaní novej medzinárodnej dohody v oblasti klimatických zmien. Inými slovami, ak neprijmú podobné záväzky i ostatné krajiny vo svete, EÚ ostane pri cieli 20 percent.

„Existujú na to dnes podmienky? Malo by to v tejto chvíli zmysel? Moja odpoveď je nie“, povedala.

Hedegaard uviedla, že ďalším krokom bude analýza dôsledkov zvyšovania cieľov pre jednotlivé členské štáty, ktorá by im mala pomôcť prehodnotiť svoju pozíciu. Španielske Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »EÚ má v pláne zorganizovať predbežnú diskusiu v tejto záležitosti na júnovom stretnutí ministrov životného prostredia, dodala.

Nejednoznačnosť jej prejavu mohla byť snahou o zvládnutie očakávaní, keďže mnoho členských štátov je proti akýmkoľvek pohybom Komisie žiadajúcim ďalšie obmedzenia v otázke CO₂ v priemysle.

V utorok (25. mája)  nemecký a francúzsky minister pre priemysel potvrdili, že Berlín a Paríž by podporili cieľ znížiť tvorbu skleníkových plynov o 30 percent len v prípade, ak by aj ďalšie krajiny vyvinuli porovnateľné snahy (EurActiv 26/05/10).

Komisárka trvá na tom, že podmienečná dohoda zostáva najlepšou stratégiou pre medzinárodné klimatické vyjednávania. I napriek obvineniam, že stratégia doteraz zaznamenala len mizivé výsledky. EÚ by mohla zrevidovať celú situáciu pred klimatickou konferenciou COP16 v Cancúne a tiež sa dohodnúť, akú najefektívnejšiu stratégiu zvoliť. 

Zachovanie konkurencieschopnosti

Správa tiež hodnotila riziká toho, že by sa niektoré podniky presunuli z EÚ do krajín s menej striktnými obmedzeniami CO2 - čo je stratégia známa ako „únik emisií presunutím výroby“.

Výsledkom je, že posun k 30-percentnému cieľu by sa odzrkadlil iba vo výške straty jedného percenta produkcie v odvetviach náročných na energiu. Najhoršie by to pritom zasiahlo chemický priemysel, dopĺňa Hedegaard.

Eurokomisárka preto dodala, že súčasné opatrenia „majú svoj význam a mali by sa naďalej zachovať“, aby sa firmy nerozhodli presunúť svoju výrobu a aby mali i naďalej možnosť získavať isté množstvo emisných povoleniek tzv. offsetovým spôsobom.

Komisia pokračuje v skúmaní možnosti uvaliť clo na dovážané tovary ako jednu z možností. Hedegaard ale varovala, že zaviesť tento spôsob by mohlo byť „nesmierne náročné“ a pravdepodobne by sa nezaobišiel bez vzniku byrokratického bremena, ktoré by poniesol priemysel.

Množstvo nedávnych štúdií tiež potvrdzuje, že riziko úniku uhlíkových emisií a presunu výroby je sa preceňuje, pričom v skutočnosti by postihlo len niekoľko odvetví.

Pozície

Podnikatelia odsúdili snahu presadiť posun k 30- tim percentám. Ako argument uvádzajú, že európske krajiny by sa tak dostali do konkurenčnej nevýhody.

BusinessEurope, organizácia európskych zamestnávateľov a vedúca podnikateľská lobistická skupina argumentuje, že klimatické zmeny možno riešiť len celosvetovo.

"Sme presvedčení, že je nepravdepodobné, že by ostatné štáty nasledovali v týchto časoch príklad EÚ v jej snahe o akékoľvek ďalšie jednostranné zvýšenie redukcie skleníkových plynov o viac ako 20 percent. Navyše by to vyslalo európskemu priemyslu zlý signál čase hospodárskej krízy," uvádza predseda BusinessEurope Jürgen R. Thumann.

Európska aliancia energetický náročný priemyslu je proti jednostrannému postupu a žiada Európsku komisiu, aby sa zamerala na medzinárodné vyjednávania a dlhodobú stratégiu pri dosahovaní cieľov na rok 2050. Podľa nej scenáre hodnotiace 30- percentné zníženie emisií ako reálne nevzali do úvahy hospodársky prepad, ktorý "dramaticky zredukoval schopnosť európskeho priemyslu a spoločnosti vyrovnať sa s jednostrannou záťažou“.

„Svetový rast výrobného priemyslu bude pokračovať, či už s alebo bez európskej participácie,“ konštatuje sa v stanovisku.  "Vystavenie európskeho priemyslu tlaku zo strany konkurenčných ekonomík bez emisných obmedzení sa v žiadnom prípade nezmenšilo a nesmie sa naďalej zvyšovať zavádzaním dodatočných , jednostranných stratégií, ktoré sa ukázali byť neúspešné pri medzinárodných vyjednávaniach," dodal. 

Konfederácia britského priemyslu (CBI) sa vyjadrila, že súhlasí s postojom Komisie v tom, že teraz nebol vhodný čas na zvýšenie redukcie emisných cieľov do roku 2020.

„V čase neprítomnosti celosvetovo zaväzujúcej dohody sú rozhovory o jednostrannom zvýšení jedného z cieľov EÚ2020 predčasné. Domnievame sa, že jednostranný krok by mohol znevýhodniť európskych výrobcov tým, že by ich vystavil vyšším nákladom než aké majú ich medzinárodní konkurenti,“ povedal Neil Bentley, riaditeľ CBI pre podnikateľské prostredie.