„Miera ambícií členských krajín v otázke ochrany pôdy je vysoká, preto nemá zmysel, aby sa znižovala miera ambícií v návrhu, ktorý predkladá Komisia,“ vyhlásil v pondelok Janez Potočnik Komisár pre vedu a výskum (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »počas diskusie s ministrami životného prostredia o návrhu Rámcovej smernice o ochrane pôdy.

Komisár potrebu rámcovej legislatívy obhajoval aj napriek nesúhlasu viacerých ministrov. Ako blokujúca menšina vystupujú Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk » Veľká Británia Veľká Británia je zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » členom G-8, stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členom EHS sa stala až v 70. rokoch.viac na www.EuropskaUnia.sk » Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk » Holandsko Holandsko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Spolu s Belgickom a Luxemburskom vytvorilo ešte počas druhej svetovej vojny Benelux, ako regionálne ekonomické integračné zoskupenieviac na www.EuropskaUnia.sk » Rakúsko Neskorý vstup do EÚ bol výsledkom špecifického postavenia krajiny počas druhej svetovej vojny. Na základe dohody veľmocí, ktoré Rakúsko okupovali v rokoch 1945-55, bolo nezávislé Rakúsko vyhlásené za "trvalo neutrálne". viac na www.EuropskaUnia.sk »a Malta Malta vstúpila do EÚ v máji 2004, nepatrí však do skupiny postkomunistických krajín. Modernú politickú nezávislosť získala až v roku 1964.viac na www.EuropskaUnia.sk » Obávajú sa, že smernica by im spôsobila dodatočné náklady na ochranu pôd a zvýšila by administratívne zaťaženie.

Španielske Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »zastáva názor, že EÚ by mala po dlhom čase „čeliť realite“ a priznať si, že medzi členskými krajinami neexistuje dostatočný zmluvný rámec v tejto téme. Niektorí ministri uznali, že po dlhom čase zablokovania diskusií je čas hľadať „alternatívne spôsoby“.

„Subsidiarita nie je ospravedlnením pre nekonanie,“ vyhlásil komisár a doplnil, že je „pripravený na čerstvý pohľad do témy“. Podľa jeho slov si to však bude vyžadovať konštruktívnu debatu zo strany členských štátov.

Niektoré krajiny už spravili „dobrú robotu“ tým, že sa nezáväzne dohodli na spoločných nástrojoch pre ochranu pôdy, i keď tie „očividne nefungujú dobre“. Aj pre toto zistenie by „narúšanie návrhu Komisie pravdepodobne neprinieslo žiadne ovocie“, doplnil.

Nadnárodná otázka?

Viaceré krajiny poukázali, že pôda sa medzi členskými krajinami nepresúva ako napríklad vzduch alebo voda. Preto sa podľa nich nejedná o cezhraničnú otázku, ktorá by sa mala riešiť na úrovni EÚ. Potočnik však nesúhlasí.

„Mám problém veriť, že [pôda] je niečo, čo nemá cezhraničné dôsledky. Pôda má veľký vplyv na klimatické zmeny a biodiverzitu, z ktorých obe majú cezhraničné dôsledky, a zo zlého manažmentu pôdy tiež pramení znečistenie vody a vzduchu,“ vyhlásil komisár.

Vysoká cena za nekonanie

Každý vidí len náklady spojené s konkrétnymi opatreniami, pričom „cena za nekonanie sa prehliada, i keď je veľmi vysoká“, pripomenul Potočnik a doplnil, že nová hodnotiaca štúdia Komisie preukázala, že degradácia pôd stojí EÚ ročne 38 mld. eur. Komisia ju vydala v piatok (12. marca 2010).

Existencia spoločenstva „závisí na pôde kvôli potravinám, látkam, stavebným materiálom, čistej vode, čistému vzduchu, regulovaniu podnebia a antibiotikám ako penicilín a streptomycín“, ktoré sa z nej získavajú, píše sa v novej správe. Na druhej strane „produkčné kapacity“ ohrozujú nesprávne metódy farmárčenia, lesné požiare, zlé vzorce zavlažovania, konverzia pôd a urbanizácia.

Správa uzatvára, že zlý manažment pôd má za následok zhoršovanie dôsledkov klimatických zmien, ohrozovanie poľnohospodárskej produkcie a zhoršovanie kvality spodných vôd.