Americký prezident Barack Obama a lídri krajín Ázie a Tichomoria sa na nedeľnom summite v Singapure dohodli, že do Kodane pocestujú s úmyslom podporiť len politickú dohodu a nie právne záväzný dokument, ktorý sa od svetovej konferencie UNFCCC očakával pôvodne.

V nadväznosti na rozhodnutie početnej skupiny krajín už dánsky premiér Lars Lokke Rasmussen načrtol plán pre prijatie krátkej „politickej dohody“, ktorá by mala mať 5 – 8 strán. Mala by definovať základné otázky o budúcom medzinárodnom klimatickom režime, vrátane konečného termínu pre prijatie právne záväznej zmluvy.

S prístupom USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »a skupiny ďalších krajín nesúhlasia niektoré európske krajiny a veľká skupina chudobnejších štátov, spravidla afrických. Ako výsledok summitu UNFCCC v Kodani by radi videli komplexnú klimatickú dohodu.

„Každá indícia napovedá, že v Kodani budú chcieť právne záväzný výsledok,“ hovorí Kim Carstensen z medzinárodnej ochranárskej organizácie WWF, poukazujúc na africké a európske krajiny. Dopĺňa: „Zatiaľ je príliš skoro na zľavovanie z ambícií.“

Dánsky premiér Rasmussen verí, že v Kodani aj napriek absencii právne záväznej dohody bude možné dosiahnuť istý pokrok. Napríklad bohaté krajiny by mohli s definitívnou platnosťou povedať, ako pomôžu chudobnejším a tiež by si mohli stanoviť svoje národné emisné stropy.

„Obávam sa, že väčšina krajín pristane na plán 'zachovania si tváre',” myslí si Kaisa Kosonen z organizácie Greenpeace. Pripomína však, že pristúpiť na Obamov princíp "jedna dohoda v dvoch krokoch" znamená ignorovať potreby krajín, ktoré sú najzraniteľnejšie voči dôsledkom zmeneného podnebia.

S niektorými závermi summitu ázijských a tichomorských krajín čoraz hlasnejšie nesúhlasí Čína Čína je dôležitým obchodným partnerom Únie, aj keď EÚ má s ňou trvalo negatívne saldo obchodu. Európsko-čínske ekonomické vzťahy nie sú bezproblémovéviac na www.EuropskaUnia.sk » Diplomacia Pekingu vyhlásila, že napríklad cieľ globálneho zníženia miery tvorby emisií o polovicu je „veľmi kontroverzný [a] mohlo by to narušiť vyjednávania“.

Južná Kórea definovala svoj záväzný klimatický cieľ: Namiesto troch doterajších nezáväzných limitov juhokórejský diplomat pre Reuters uviedol, že jeho krajina do roku 2020 zníži mieru tvorbu emisií o 4 percentá v porovnaní s rokom 2005.

Spojené štáty a Japonsko Japonsko je ostrovná krajina, ležiaca východne od pobrežia Ázie. S Európskou Úniou udržiava obchodné a politické vzťahy, ktoré sú formulované na základe akčného plánu z roku 2001.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa v piatok dohodli, že do roku 2050 znížia mieru tvorby vlastných skleníkových plynov o 80 percent. Súčasne obe krajiny podporia cieľ globálneho zníženia tvorby emisií o polovicu v rovnakom časovom horizonte.

Dohoda z Mexika v decembri 2010?

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyhlásil, že ak sa právne záväzná dohoda nedosiahne v Kodani, medzinárodné spoločenstvo by nemuselo čakať až do decembra 2010 - do ďalšieho summitu UNFCCC v Mexiku.

Janosz Pasztor, poradca generálneho tajomníka OSN, pre Reuters vyhlásil, že dohoda o novom klimatickom režime by sa mohla dosiahnuť aj skôr počas budúceho roka, možno už v prvom polroku. Dopĺňa, že takýto kompromis by pre USA znamenal dostatok času na prijatie domácej klimatickej legislatívy. Pasztor dopĺňa: „Ak sa Senát USA neposunie vpred skôr ako na jar, sme v rovnakej situácii, takže to potrebujeme brať do úvahy.“

EÚ dáva za vzor Brazíliu

Európska únia vyzdvihla klimatické úsilie Brazílie. Tá vyhlásila, že do roku 2020 zníži mieru tvorby emisií späť na rovnakú úroveň, akú dosahovala v roku 1990. Znamená to, že v porovnaní s rokom 2005, kedy produkovala 2,1 mil. ton CO₂ ročne, zníži Brazília tvorbu o 20 percent.

„Potenciálne to môže byť rozhodujúci krok pre dohodu z Kodane v decembri a pre boj proti klimatických zmenám,“ uviedol José M. Barroso, predseda Komisie.

Brazília patrí k jednému z najväčších znečisťovateľov atmosféry skleníkovými plynmi. Na druhej strane, pre veľké plochy dažďových lesov a pre tému deforestrácie sa stala jedným z hlavných aktérov svetových klimatických rokovaní. Pripojila sa tak po niekoľkých rokoch odmietania, ktoré ospravedlňovala tvrdením, že je na zodpovednosti bohatých krajín sveta, aby riešili problém, ktorý samé vyvolali.

Klimatický záväzok Brazílie má však objektívne menšiu váhu, než dohoda ázijských a tichomorských krajín (a USA), z ktorých 21 najväčších štátov predstavuje približne 60 percent tvorby skleníkových plynov, za ktorými stojí činnosť človeka.

Ministerské stretnutie v Kodani – posledná šanca?

Dnes (16.11.) sa v Kodani stretá 40 ministrov životného prostredia. Budú diskutovať o záveroch ázijsko-tichomorského summitu.

Ministri, medzi nimi i americký a čínsky, by mali diskutovať najmä o otázkach, ktoré rozdeľujú chudobné a bohaté krajiny sveta. Pre citlivosť tém budú ich rozhovory neverejné. Vyhlásenia pre médiá poskytnú až po skončení rokovaní.

Dnešný stav je taký, že chudobnejšie krajiny žiadajú od bohatých, aby prijali ambiciózne národné záväzky v oblasti znižovanie miery tvorby CO₂ a súčasne aby vyčlenili dostatočný objem financií pre pomoc chudobnejším, pokiaľ ide o prispôsobovanie sa a zmierňovanie dôsledkov zmeneného podnebia. Bohaté krajiny však nateraz vidia problém v hospodárskej recesii a rastúcej nezamestnanosti. Ďalšou prekážkou je, že USA, ktoré ako jediná veľká krajina nie sú zmluvnou stranou Kjótskeho protokolu, nemajú vlastnú národnú klimatickú legislatívu. Ostatní sú opatrní a vyčkávajú, ako sa vyvinie postoj Washingtonu.

EurActiv/Reuters