Christian Verschueren je generálny riaditeľ EuroCommerce, asociácie reprezentujúcej záujmy maloobchodných a veľkoobchodných predajcov. Tento komentár zaslal exkluzívne EurActivu.

„Primárnym cieľom smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) je minimalizovať dopad elektrických a elektronických tovarov na životné prostredie. Snaží sa to urobiť zvýšením opätovného využitia a recykláciou a znižovaním množstva OEEZ, ktoré končia na skládkach.

Tento cieľ v komerčnom sektore plne podporujeme. Taktiež podporujeme všeobecnú ambíciu súčasného prepracovania smernice, ktorú obsahuje správa prijatá minulý mesiac výborom Parlamentu pre životné prostredie.

Smernica o OEEZ dosiaľ priniesla hmatateľné zlepšenia na fronte životného prostredia. Miera zberu a recyklácie, predovšetkým u veľkých spotrebičov, sa podstatne zvýšila. Avšak OEEZ malých rozmerov zostáva výzvou. Mnoho malých zariadení uniká tradičných schémam zberu pre OEEZ a posielajú sa na skládky. Stúpajúca miera ich zberu závisí na viacerých rozličných faktoroch, vrátane kvality dostupnej infraštruktúry odpadového hospodárstva a povedomia spotrebiteľov.

Novela sa pokúša zvýšiť mieru zberu a recyklácie OEEZ z veľmi malým objemom zavedením systému „jeden pre všetkých“. Opäť, tlieskame cieľu, ale nemôžeme súhlasiť s touto metódou.

Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »navrhuje v obchodoch povinné spätné preberanie OEEZ všetkých malých objemov. To by znamenalo, že predajcovia by boli povinné vziať späť OEEZ s veľmi malých objemom, bezplatne, a dokonca aj keď si zákazník nekúpi nový spotrebič. To sa od súčasného systému líši. Podľa súčasnej smernice sa vrátanie OEEZ deje na báze 1:1. To znamená, že predajcovia musia vziať späť staré spotrebiče len ak korešpondujú s typom, ktorý predávajp a len ak si zákazník kúpi nový.

Avšak podľa nového návrhu, by malý OEEZ, ktorý by predajca bol povinný vziať späť nutne nesúvisel s predaným zariadením. Napríklad, ak si spotrebiteľ pôjde kúpiť nabíjačku na mobilný telefón do obchodu, ktorý predáva len telefóny a ich príslušenstvo, on alebo ona by zároveň mohli vrátiť starý, pokazený sušič vlasov.

Môže to znieť ako veľmi jednoduchá a príťažlivá možnosť. V podstate sa tým všetky obchody s elektronikou menia na zberné miesta pre všetko malých elektrický odpad. Ale mnoho problémov a rizík sa úplne nepreskúmalo.

Personál všetkých týchto malých obchodov by musel skladovať a zbavovať sa odpadu zo spotrebičov, v ktorými nemusia byť dobre oboznámený a ktorý nepredávajú. Zamestnancov preto treba preškoliť; na tieto úlohy treba vynaložiť čas a zdroje. To by mohlo byť veľmi nákladné a podľa nás, veľmi neefektívne. V krajinách, kde nie je vyspelá infraštruktúra zberu, sa budú predajcovia sami musieť zbaviť zozbieraného OEEZ. Pričom zaistenie bezpečnej a adekvátne environmentálnej likvidácie by bolo problematické.

Navyše, štatistiky o OEEZ ukazujú, že v krajinách bez povinnosti predajcov prebrať odpad, môže byť percento zozbieraných a zrecyklovaných produktov vyššie ako priemer EÚ, v prípade že ich systém dobre funguje. To platí napríklad v Nemecku, kde bol v roku 2008 zber malých domácich spotrebičov na úrovni 55 %. Povinné spätné prebratie predajcami ako navrhuje EÚ by v takýchto krajinách duplikovalo existujúce schémy, ktoré umožňujú vysokú mieru zberu.

Tento návrh by tiež znamenal, že distribútori by museli prebrať zodpovednosť, ktorá správne leží na výrobcovi. To porušuje základný princíp trhu, že každý podnikateľ je zodpovedný vo vzťahu k svojej vlastnej role v dodávateľskom reťazci.

Jednotné riešenie pre všetkých je vždy príťažlivé. Ale v skutočnom svete to nie je vždy najlepšie riešenie. Pre malý OEEZ, by bolo jednotné riešenie zo všetkých hore uvedených dôvodov určite škodlivé. Realita v EÚ je, že zber OEEZ sa v každej krajine podstatne líši. Novela smernice by sa preto mal sústrediť na želaný výsledok – ako zozbierať väčšie množstvo OEEZ. Vzhľadom na rôznorodé situácie a potreby by sa malo ponechať na členských štátoch ako sa na národnej úrovni rozhodnú čo najlepšie naplniť tieto ciele.“