Hlavná stránkaZdravotníctvoZdravotníctvo počas krízy

Zdravotníctvo počas krízy

zdroj: ec.europa.eu

(Posledná aktualizácia: 05.11.2012)

Rozpočty na zdravotníctvo predstavujú najväčšiu časť verejných výdavkov v rámci celej EÚ. Priemysel, ktorý s ním súvisí sa považuje za jeden z najväčších úspechov Európy. Európania vnímajú zdravotnú starostlivosť ako jedno z kritérií, ktoré odlišuje životnú úroveň v Európe od životnej úrovne v iných štátoch. Starnutie európskej populácie a šok z finančnej krízy priniesli tvrdý stret očakávaní Európanov s realitou.

 

 

Míľniky

2008: Európsky rebríček zdravotníckych systémov z pohľadu užívateľa (Euro Health Consumer Index, EHCI) uvádza, že až 85 % členských štátov prekračuje povolený limit troch mesiacov na určenie ceny lieku. Tento limit určuje Opens external link in new windowsmernica EÚ o transparentnosti opatrení upravujúcich stanovovanie cien liekov humánnej medicíny a ich zaraďovanie do národných systémov zdravotného poistenia.

6. jún 2011: Rada ministrov zdravotníctva EÚ požaduje, aby Komisia „poskytla členským štátom efektívne nástroje a metodiku na zhodnotenie výkonu zdravotníckeho systému“.

11. júl 2011: Maďarsko prijalo zákon o „nezdravom jedle“, vrátane čipsov, nealkoholických nápojov a čokolád.

29. február 2012: Opens external link in new windowKomisia prijala oznámenie o Európskom partnerstve v oblasti inovácií zameraných na aktívne a zdravé starnutie. Obsahuje priame nástroje na zlepšenie života starých ľudí, čo má znížiť tlak na zdravotnícky systém. Súčasne by mali byť aj pomocnou rukou pre dôchodcov, aby sa mohli naďalej zapájať do spoločnosti.

marec 2012: Komisia ohlásila revíziu Smernice o transparentosti, ktorá má zosúladiť čas potrebný na stanovenie ceny nového lieku a jeho zavedenie do systému úhrad v členských štátoch.

od roku 2014: očakáva sa, že od roku 2014 sa bude aktívna časť populácie v EÚ-27 znižovať až dosiahne takmer úroveň jeden aktívny pracujúci na jednu osobu mladšiu ako 19 rokov alebo jednu osobu staršiu ako 65 rokov.

Finančná kríza, ktorá začala v rokoch 2007-2008 sa vyvinula do dlhotrvajúcej a ďalekosiahlej ekonomickej a sociálnej krízy. V krajinách, ktoré boli zasiahnuté najviac, ako napríklad Grécko, sa politici sústredili na okamžité oživenie ekonomiky. Vedľajšie účinky však majú vplyv aj na zdravotníctvo.

Chudoba, nedostatok jedla, problémy s ubytovaním, zvyšujúca sa miera konzumácie alkoholu a v neposlednom rade zvyšovanie nezamestnanosti – to všetko vedie k zhoršeniu zdravotného stavu, častejším samovraždám a psychickým problémom obyvateľstva.

Táto situácia má na zdravotníctvo dvojaký vplyv – v podobe zvýšených požiadaviek zo strany občanov a v podobe škrtov v rozpočte.

Tento problém sa týka aj stratégie Európa 2020, ktorej cieľom je dosiahnuť 75% zamestnanosť občanov vo veku 20 – 64 rokov a znížiť počet Európanov žijúcich v chudobe o 20 miliónov.

Svetové ekonomické fórum a Harvardská škola verejného zdravotníctva odhadujú, že neprenosné choroby spôsobia európskej ekonomike v rokoch 2005 až 2030 stratu v ekonomickom outpute vo výške €47 biliónov EUR. Tento fakt predstavuje pre stratégiu Európa 2020 veľkú výzvu.

Kríza do istej miery ponúka aj nové možnosti – bojovníci proti obezite využili nedostatok vládnych financií a zatlačili na politikov, aby zdanili jedlá s vysokým obsahom cukru a tuku.

V kríze nepomôžu len zdraví Európania ale aj správne nastavený zdravotnícky sektor a priemysel.

Tento sektor tvorí až 10% HDP v EÚ a zdravotníctvo spolu s ďalšími organizáciami patria k najväčším zamestnávateľom v Európe. Farmaceutický priemysel je jeden z najúspešnejších európskych zamestnávateľov a vývozcov. Tento priemysel sa však ocitol pod tlakom - európske vlády sa snažia znížiť ceny liekov a v niektorých prípadoch ani neplatia účty.

Otázky

Demografická výzva a zdravie

Finančná kríza zasiahla európske zdravotníctvo v rovnakom čase ako sa začali prejavovať aj demografické problémy. Európa bude čeliť dramatickým demografickým zmenám. Počet ľudí vo veku nad 65 rokov a viac sa v priebehu nasledujúcich 50 rokov zdvojnásobí – z 17.4% v roku 2010 na 30% v roku 2060.

Táto zmena je spôsobená tzv. "starnutím zdola" – teda nízkou pôrodnosťou – v kombinácii so "starnutím zhora" – čiže dlhovekosťou. Populácia v produktívnom veku sa bude od roku 2014 znižovať. Súčasne však bude táto časť obyvateľstva aj pod veľkým tlakom, pretože na jednu aktívnu osobu pripadne v EÚ-27 jedna osoba pod 19 alebo nad 65 rokov (v tzv. neproduktívnom veku).

Bude to mať tiež veľký vplyv na európsku ekonomiku, keďže populácia v produktívnom veku v krajinách ako je Čína či India neustále narastá. Kvôli demografickým zmenám budú ľudia nútení pracovať dlhšie a budú musieť byť produktívnejší. Vyššiu produktivitu, ktorá má Európe pomôcť zostať konkurencieschopnou tvárou v tvár novým rozvíjajúcim sa trhom, nebude možné dosiahnuť bez zdravej populácie.

Modely zdravotnej starostlivosti

Poučenie z kríz 20. storočia znie, že krajiny, ktoré investujú do zdravia a zdravotnej starostlivosti, fungujú lepšie než tie s nižšími investíciami. Toto bolo možné pozorovať v Škandinávii v 90. rokoch, kedy investície do zdravotníctva pomohli predchádzať zväčšujúcim sa zdravotným rozdielom a taktiež zabránili nárastu samovrážd (ktorých počet sa zvyšuje obzvlášť počas takýchto období).

Zdravotnícku obec znepokojuje veľkosť bremena, ktoré momentálne leží na pleciach zdravotných služieb. Musia sa vyrovnať so zvýšeným dopytom pri znížených zdrojoch. V celej Európe sa znižoval počet sestier. Platy sa buď znižovali alebo zmrazovali. V dôsledku týchto opatrení sa klesá počet týchto pracovníkov. Viac ako tretina členov Európskej federácie sestier hlási, že majú v dôsledku škrtov obavy o kvalitu zdravotnej starostlivosti a bezpečnosť pacientov.

Kríza poskytuje možnosť premyslieť status quo v zdravotníctve. To ale znamená zobrať do úvahy dlhodobejšiu perspektívu a dôkladnejšie ju analyzovať. Účtovníkovi sa znižovanie nákladov v zdravotníctve môže zdať ako jasná voľba, zdravotníckemu ekonómovi to však z dlhodobého hľadiska zmysel nedáva.

Centrálne riadenie rozpočtu zdravotníctva

Trojica MMF, EÚ a ECB nepracovala len na definovaní cieľov a monitorovania pokroku v krajinách eurozóny, ktoré boli najviac zasiahnuté finančnou krízou. V zákulisí sa tiež pracovalo na intervenciách v manažmente zdravotníctva ako významnej položky v rozpočtoch.

Predstavitelia Európskej komisie (EK) pre EurActiv potvrdili, že generálne riaditeľstvo EK pre zdravie a ochranu spotrebiteľa „spolupracuje v oblasti zdravotníctva s niekoľkými členskými krajinami a z niekoľkých ďalších štátov dostalo žiadosť o radu pri reforme zdravotníckych systémov.“

Intervencie sa dejú dvoma spôsobmi: priamo, cez podporné programy EÚ - v prípade tých krajín, ktoré čerpajú záchranné zdroje. No existuje aj nepriama metóda zapojenia EÚ - Rada ministrov zdravotníctva EÚ požiadala v júni 2011 Komisiu, aby „poskytla členským štátom efektívne nástroje a metodiku na zhodnotenie výkonu zdravotníckeho systému.“ Podľa predstaviteľov Európskej komisie tento mandát umožnil členským štátom žiadať o radu a pomoc menej formálnym spôsobom.

V širšom zmysle slova môže EÚ zohrať oveľa väčšiu úlohu pri podpore a stimulácii investícii do zdravotníctva v jednotlivých členských štátoch. Predovšetkým tým, že zabezpečí, aby sa financie z Kohézneho fondu, Digitálnej agendy a z fondu zdravotníckeho výskumu využili efektívne. Iné iniciatívy, ako napríklad Európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie, zohľadňujú spojitosť medzi zdravotníckym sektorom a problémami, s ktorými sa Európa potýka.

Možnosti: dane z jedla a obezita

Škrtanie v rozpočtoch a hľadanie nových zdrojov otvára európskym vládam nové možnosti, ktorými by mohli riešiť problém obezity v Európe. Mnohé z týchto riešení sú však kontroverzné.

Európska aliancia verejného zdravia (EPHA) a iné zdravotné združenia presadzujú vyššiu daň na potraviny s vysokým podielom soli, cukru a tuku. Keď vezmeme do úvahy aj dotácie na ovocie, zeleninu a celozrnné potraviny, tak majú vlády v rukách hneď dva nástroje na riešenie najvážnejších zdravotných problémov na kontinente.

Zdanenie môže do štátnej kasy priniesť ďalšie finančné prostriedky. Niektoré krajiny ako Maďarsko, Francúzsko a Dánsko, si výhody tohto kroku už uvedomili a zaviedli tento typ „fast-foodovej“ dane. V mnohých ďalších, napríklad vo Veľkej Británii, Írsku, Poľsku a Rumunsku, sa o zavedení tejto dane seriózne uvažuje.

Lieky: príklad z Grécka

Problémy s financovaním zdravotníckeho systému sa samozrejme dotýkajú aj súkromného sektoru, predovšetkým farmaceutických firiem.

Grécko je toho jasným príkladom. Panhelénske združenie lekárnikov informovalo o nedostatku piatich stoviek najčastejšie používaných liekov. Ak aj lieky sú, lekárnici si museli za ne pýtať peniaze od pacientov a až neskôr ich vymáhať od zdravotnej poisťovne, ktorá má problémy plniť svoje záväzky.   

Za posledné roky Grécko znížilo ceny za ktoré sa lieky predávali v krajine, čím chcelo zmenšiť štátne výdavky na túto komoditu. To viedlo k vytvoreniu sekundárneho trhu. Výrobcovia a veľkoobchodníci začali lieky vyvážať do zahraničia, kde ich môžu predať za vyššiu cenu.

Zoštíhľovanie verejných financií situáciu ešte zhoršuje. Veľkoobchodníci a farmaceuti tvrdia, že celý systém má problém s likviditou. Verejné poisťovne meškajú s platbami lekárňam, ktoré potom nemôžu včas zaplatiť dodávateľov.

Podľa podpredsedu gréckej asociácie lekárnikov, Dimitrisa Karageorgiouva, sa dlhy poisťovní prenášajú na pacientov.

Ojedinelé choroby

Nové lieky sú drahé a chránené patentom. Mnohé európske vlády obmedzili z ekonomických dôvodov nákup drahých liekov a začali vo väčšej miere využívať staršie a lacnejšie generické liečivá.

Na niektoré choroby však neexistujú generiká, ako napríklad na menej časté formy rakoviny. Už dnes trvá štátom veľmi dlho, kým povolia nový liek na ojedinelé ochorenia, určia cenu a mieru finančnej spoluúčasti pacienta.

V prípade rýchlej dostupnosti nových liekov sa dá doslova hovoriť o otázke života a smrti. V dôsledku krízy majú vývojári nových liekov problémy s odbytom.

Smernica o transparentnosti klasifikácie liekov

Smernica EÚ o „transparentnosti opatrení upravujúcich stanovovanie cien liekov humánnej medicíny a ich zaraďovanie do národných systémov zdravotného poistenia“ dáva členským štátom trojmesačný časový limit na určenie ceny nového lieku a ďalšie tri mesiace na určenie miery spoluúčasti pacienta.

V roku 2008 vypracoval švédsky spotrebiteľský inštitút Health Consumer Powerhouse Európsky index (rebríček) zdravotníckych systémov z pohľadu používateľov (EHCI). Zo zistení inštitútu vyplýva, že až 85 % členských štátov nedodržiava stanovené časové limity. Situáciou sa zaoberala aj Európska komisia. Jej predstavitelia tvrdia, že mnohé členské štáty využívajú krízu ako výhovorku pre naťahovanie termínu až na jeden rok. Očakáva sa, že tohtoročný rebríček EHCI tieto podozrenia potvrdí.

K prepracovaniu smernice by malo dôjsť tento rok, keďže konzultácie k nej sa uskutočnili už v roku 2011. Farmaceutický priemysel očakáva, že sa jednotlivé pravidlá pritvrdia. V terajšej legislatíve neexistuje žiaden postih pre štáty, ktoré prekračujú stanovený časový limit. Do nového návrhu by mali byť zakomponované aj sankcie, ktoré by sa týkali štátov neschopných dôveryhodne vysvetliť nedodržanie termínov.

Cenotvorba, generické liečivá a spoluúčasť

Obmedzenia týkajúce sa cenotvorby majú vplyv aj na platobné modely v rámci farmaceutického priemyslu. Je zvykom, že cenu lieku určujú národné úrady pre zdravotnú starostlivosť a zároveň dávajú aj odporúčania na mieru spoluúčasti.

Keďže vlády musia šetriť, zvyšujú mieru spoluúčasti pacienta a nakupujú viac generických liekov. Mnohým farmaceutickým spoločnostiam sa to nepáči. Tvrdia, že takýto postup štátov im znižuje výnosnosť a mieru inovácií v zdravotníckom sektore.

Politici o tom však uvažujú inak. Podľa vyjadrení niektorých štátnych predstaviteľov by sa mala skrátiť patentová ochrana liekov, ktorá je podľa nich príliš štedrá. Oslabením patentovej ochrany by sa mala cena liekov znižovať rýchlejšie.

Spotrebiteľské skupiny poukazujú aj na cenotvorbu a transparentnosť v zdravotníckom sektore. Povesť farmaceutických firiem poškodil škandál vo Francúzsku, kde sa musel z obehu stiahnuť liek Mediator určený na liečenie cukrovky. Firma Servier, výrobca Mediator, sa dostala pod paľbu tvrdej kritiky zo strany francúzskych médií a politikov, ktorí jej vyčítali, že celé desaťročia zatajovala negatívne dôsledky užívania tohto lieku.

„Celý farmaceutický sektor potrebuje poriadnu dávku transparentnosti a najmä pokiaľ ide o určovanie cien,“ povedala generálna riaditeľka Európskej organizácie spotrebiteľov Monique Goyens.

Slovensko a kríza

Ekonomike na Slovensku sa prestalo výraznejšie dariť po postupnom spomaľovaní roku 2009.

Celkovo sa v roku 2009 počet zamestnancov znížil o 3,3 %. Celkový pokles zmierňoval nárast  „samozamestnaných“ osôb v ekonomike.

Sektor zdravotníctva tak globálna hospodárskej kríza na Slovensku ovplyvnila najmä cez trh práce.

Kým počas prvých desiatich mesiacov v roku 2008 zamestnanosť rástla počet ekonomicky neaktívnych ľudí klesal, koniec roku priniesol radikálny zlom.

Dopady krízy možno zhrnúť do nasledovných bodov:

  • prepad ekonomiky na strane dopytovej ako aj ponukovej
  • zníženie zamestnanosti spojené s prudkým nárastom nezamestnanosti
  • spomalenie rastu, stagnácia priemerných miezd
  • zhoršenie odvodovej schopnosti a disciplíny platiteľov poistného
  • zlyhanie anticyklického mechanizmu platieb štátu za ekonomicky neaktívnych poistencov
  • pokles disponibilných zdrojov
  • zvýšenie nákladov na zdravotnú starostlivosť

 

V štúdii z roku 2009 „Opens external link in new windowSlovenské zdravotníctvo 2009 – Dopady krízy“ navrhovali autori Health Policy Institute zriadiť Zdravotnícku republikovú antikrízovú komisiu (ZRAK), ktorá by ako poradný orgán ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií poskytla platformu na odbornú diskusiu potrebnú na zodpovedné a rozhodnutia pri úsilí čeliť dopadom hospodárskej krízy na slovenské zdravotníctvo. V komisii mali mať zastúpenie: ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo financií, zdravotné poisťovne, profesijné komory, združenia podnikateľov, pacientske organizácie, odbory, farmaceutický priemysel a tretí sektor. Nápad sa nerealizoval.

Problémy v slovenskom zdravotníctve sú dlhodobé a štrukturálne, kríza však niektoré z nich zvýraznila. V poslednom období rezonovali najmä organizované nátlakové akcie zdravotníckeho personálu – lekárov, ktorým sa podarilo vybojovať štrajkom zvýšenie platov aj zmrazenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. Skupinové požiadavky prezentovali aj zdravotné sestry.

Ministerstvo zdravotníctva pripravilo v roku 2011 rozsiahlu novelizáciu legislatívy týkajúcej sa liekov, ktorá okrem iného zaviedla referencovanie cien liekov na druhú najnižšiu úroveň v EÚ.

Pozície

Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera pocítila prvé dôsledky krízy na zmene trendov vývoja štruktúry poistného kmeňa a disponibilných zdrojov. „Priemerný počet ekonomicky neaktívnych poistencov (ENP) Dôvery v roku 2009 tvoril 17 % podiel celkového počtu takýchto poistencov v SR, pričom podiel evidovaných nezamestnaných predstavoval 21 %. Kým v SR predstavoval podiel evidovaných nezamestnaných poistencov na ENP 12 %,  v Dôvere to bolo takmer 15 %.“

„V súvislosti s tým, že regulátor trhu verejného zdravotného poistenia nebol dostatočne pripravený, resp. neprijal rozhodnutia adekvátne závažnosti vplyvov ekonomickej situácie na oblasť verejného zdravotného poistenia došlo k výpadku významnej časti zdrojov poisťovne.

„Okrem zníženia zamestnanosti, s priamym vplyvom na už spomínané disponibilné prostriedky štátu na verejné zdravotné poistenie, sa so zníženými finančnými prostriedkami paralelne znižuje aj platobná schopnosť či už prvotná alebo druhotná. Pozastavenie platenia odvodov za verejné zdravotné poistenie a sociálne poistenie, je zamestnávateľom zväčša to prvé riešenie problémovej finančnej situácie. V tomto zmysle v roku 2009 Dôvera pocítila pokles úspešnosti výberu poistného od hromadných platiteľov poistného, teda zamestnávateľov. Rovnaké správanie bolo možné sledovať aj pri výbere poistného od individuálnych platiteľov poistného (SZČO a tzv. dobrovoľne nezamestnané osoby).Odvodové a daňové správanie tejto skupiny poistencov sa dlhodobo orientuje na platby z minimálnych vymeriavacích základov. Pre rok 2009 to platilo dupľovane.

Na strane použitia zdrojov na verejné zdravotné poistenie došlo k zvýšeniu nákladov na zdravotnú starostlivosť (ZS). Náklady na ZS sa výrazne zvýšili najmä v segmentoch špecializovaná ambulantná starostlivosť a ústavná zdravotná starostlivosť, a s tým súvisiacich segmentoch spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek a liekov. V takomto stresovom zaťažení bola zaznamenaná podstatne vyššia chorobnosť, čo bude malo za následok vyššie náklady na ZS týchto poistencov.

Opatreniami na elimináciu identifikovaných rizík sa stali najmä:

  • implementácia postupov vedúcich k správnym a včasným informáciám o riziku zníženia hodnoty pohľadávok z verejného zdravotného poistenia
  • implementácia postupov účinného vymáhania alebo zabezpečenia pohľadávky v prípade vzniku rizika podľa predchádzajúceho bodu
  • prevencia (PR, komunikácia s platiteľmi, dôsledné vymáhanie plnenia aj iných ako finančných povinností platiteľov)
  • aktívna komunikácia (výmena informácií) s inými systémovými veriteľmi (daňová správa, sociálna poisťovňa, bankový sektor)
  • stratégia nákupu zdravotnej starostlivosti - trhovo flexibilná, ktorá pre elimináciu rizík obsahovala rezervu pre prípad negatívneho vývoja príjmu poistného

 

Kľúčovým aspektom plnenia uvedených opatrení bol aj intenzívny rozvoj nového informačného systému a  manažérskeho informačného systému. Významným sa ukázali kroky vedúce k dôslednému manažmentu vymáhania poistného.“

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP): "Ekonomická kríza priniesla spomalenie rastu príjmov z poistného od ekonomicky aktívnych poistencov, vláda na to reagovala zvýšením sadzby za poistencov štátu tak, aby sa zachoval rast zdrojov pre zdravotnú starostlivosť.

VšZP musela v rokoch 2010 a 2011 riešiť nesúlad medzi výnosmi z poistného a nákladmi na zdravotnú starostlivosť. Preto sa prikročilo k opatreniam smerujúcim k zníženiu indukovaných nákladov na lieky a vyšetrenia ako aj k prehodnoteniu zmluvných objemov u niektorých nemocničných oddelení, ktorých cieľom bolo zefektívnenie a zároveň skvalitnenie poskytovanej zdravotnej starostlivosti."

Podľa generálnej riaditeľky Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Margaret Chanovej poukázala finančná kríza na nevýhody globálnej vzájomnej závislosti. „Odpoveď musí poukázať na opak – na výhody svetovej spolupráce. Existujú pozitívne signály: mnohé krajiny sa verejne zaviazali, že chcú udržať danú mieru výdavkov na sociálny systém. Väčšina donorov prisľúbila, že chce dodržať svoje záväzky čo sa týka finančnej pomoci,“ tvrdí Chanová.

„Mnohé krajiny sa rozhodli, a to aj napriek kríze, pokračovať s reformami, ktoré skvalitnia zdravotnícky systém, aby dokázal čeliť silným demografickým a sociálnym zmenám. OSN tvrdo pracuje na tom, aby vznikla spoločná odpoveď. Spájanie krízy s príležitosťou sa rýchlo stáva klišé. Napriek tomu tvrdím, že skutočný globálny prístup k ekonomickému oživeniu, ktoré postaví životy a živobytie ľudí do centra pozornosti, znamená, že vzídu systémy, ktoré budú silnejšie, efektívnejšie a spravodlivejšie než tie, ktoré momentálne čelia vážnym hrozbám,“ dodala Chanová.

Profesor na Londýnskej vysokej škole hygieny a tropickej medicíny Martin McKee, ktorý prednáša o európskom verejnom zdravotníctve, napísal pre žurnál The Lancet článok, kde prirovnáva situáciu okolo gréckeho zdravotníctva ku „gréckej tragédii“ - zmenšuje sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti a zhoršuje kvalita. Príčinou je predovšetkým finančná kríza.

„[Opatrenia] vlád zasiahli tento priemysel veľmi tvrdo,“ povedal generálny riaditeľ Európskej federácie farmaceutického priemyslu a asociácii (EFPIA) Richard Bergström. „Jedna z členských firiem oznámila, že v dôsledku úsporných opatrení prišiel jej celkový rozpočet v roku 2011 o jednu miliardu EUR. Štyri južné štáty – Portugalsko, Španielsko, Taliansko a Grécko – dlžia mojim spoločnostiam dokopy viac ako 15 miliárd EUR, a to predovšetkým nemocnice a regionálne vlády. Len samotné Španielsko dlží mojim členom viac ako 6,3 miliardy EUR. Našťastie si už uvedomili závažnosť tejto problematiky. Napriek tomu sa však meškania predlžujú a predlžujú,“ dodal Bergström.

Európska organizácia spotrebiteľov (BEUC) „víta dodatočné opatrenia navrhované Európskou komisiou a nalieha na Radu a Európsky parlament, aby ich čo najskôr prijali. Návrh zvýši transparentnosť a zabezpečí rýchlejšiu a konzistentnejšiu odpoveď zo strany EÚ ak by sa objavili bezpečnostné riziká. Je nám však ľúto, že na to, aby sa ukázalo, že legislatíva o farmakovigilacii, ktorá bola prijatá len pred rokom,  nestačí, bol nutný škandál s [liekom] Mediator,“ vyhlásil hovorca BEUC.

Reklama

Reklama

PARTNERI

slksponsor hpisponsor safs GENAS
Apotheka.sk AOSL

Komentár

Vladimír Bartovic (31.10.2014)

Česká desaťročnica v EÚ

Česká desaťročnica v EÚ

Zostávať na okraji EÚ nie je z pohľadu záujmov Českej republiky obhájiteľné, píše riaditeľ Inštitútu pre európsku politiku - EUROPEUM.

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235