Pozadie

V súčasnosti je možné liečiť prostredníctvom farmaceutických prípravkov približne štvrtinu všetkých chorôb, pričom nových ochorení neustále pribúda. Na svetovom farmaceutickom trhu sú k dispozícii dve hlavné skupiny liekov:

• inovatívne (originálne) lieky,
• generiká.
  

Každá krajina stanovuje zoznam liekov, ktoré podliehajú predpisu (preskripcii) lekárom a lieky, ktoré sú vo voľnom predaji.

Európske vlády sa pri znižovaní nákladov na zdravotníctvo často spoliehajú na generiká a vytvárajú priaznivé prostredie pre ich výrobu, ktorá je podstatne lacnejšia, než u značkových liekov. Výskum a vývoj liekov je dlhý, nákladný a rizikový proces. Kvôli vysokým nárokom na bezpečnosť trvá často v priemere aj 12 a viac rokov. Niekoľkonásobne stúpla i cena za vývoj nového lieku - dnes stojí približne 0,9 - 1 mld. USD - (asi 25 mld. korún).

V EÚ od roku 2006 vstúpila do platnosti nová lieková legislatíva, ktorú prijali členské štáty v roku 2005. Na európskej úrovni za oblasť spoločnej liekovej politiky zodpovedá Európska agentúra pre liečivá (EMEA) so sídlom v Londýne. Jej hlavným poslaním je prispievať k ochrane a podpore zdravia verejnosti a zvierat pomocou hodnotenia a kontroly liekov na humánne a veterinárne použitie.

Otázky

• Nová európska legislatíva

Už od roku 1965 sa v rámci ES a neskôr Únie vykonalo viacero krokov, ktoré mali napomôcť k spoločnej európskej legislatíve a harmonizácii vnútorného trhu s liekmi. K posledným veľkým reformám, ktoré ovplyvnili a harmonizovali európsky farmaceutický trh došlo v rokoch 2001 - 2004.

Po predĺženej procedúre spolurozhodovania, ktorá začala v júni 2001, Európska komisia, Európsky parlament a Európska rada sa zhodli na spoločnom stanovisku, ktoré Parlament schválil v decembri 2003 a Rada v marci 2004.

Všetky zúčastnené strany uvítali konečný výsledok ako spravodlivý kompromis rôznych záujmov, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že ani jedna strana nie je s výsledkom úplne spokojná. Revidovaná legislatíva obsahuje množstvo dôležitých opatrení smerom k výrobe lacnejších generických liekov, ktoré budú dostupnejšie pre európskych pacientov i systémy zdravotníctva. Revízia zároveň zvyšuje právnu ochranu producentov originálnych liekov, s cieľom nahradiť im náklady na výskum a vývoj nových liekov.

Aktuálne legislatívne nariadenia sú tieto:

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky;
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch Spoločenstva, týkajúcich sa liekov na humánne použitie;
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/28/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení smernica 2001/82/ES o právnych predpisoch Spoločenstva, týkajúcich sa liekov pre veterinárne použitie;
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/24/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES ustanovujúca zákonník spoločenstva o liekoch na humánne použitie o tradičné rastlinné lieky.

• Výskum a vývoj liekov 

Výskumné farmaceutické spoločnosti upozorňujú na fakt, že výskum a vývoj liekov je veľmi dlhý, nákladný a rizikový a kvôli vysokým nárokom na bezpečnosť, trvá v priemere 12 rokov. Niekoľkonásobne stúpla i cena za vývoj nového lieku - dnes stojí približne 1 miliardu USD, čo predstavuje takmer 26 miliárd slovenských korún.

Pri objavení nového lieku je potrebné preskúmať desaťtisíce chemických zlúčenín a i z tých úspešných len každá tretia uhradí svoje náklady. Aby sme aj v budúcnosti dokázali tieto a nové choroby liečiť, potrebujeme investície do vývoja a výskumu liekov.

• Účinnosť originálnych liekov

Účinnosť nových originálnych liekov sa posudzuje porovaním dnešných možností liečby so situáciou pred rokom 1990.

• Overovanie účinnosti a bezpečnosti liekov

Výrobcovia liekov skúmajú a overujú bezpečnosť novo objavených liekov v dlhoročných  predklinických a klinických skúškach. Skúšanie nového lieku trvá od 3 do 10 rokov a zúčastňujú sa ho tisíce zdravých i chorých dobrovoľníkov.

Výskumne orientovaní výrobcovia uskutočňujú tieto štúdie aj na Slovensku - do klinického výskumu v SR, ktorého sa zúčastňujú stovky  lekárov a tisíce  pacientov, investujú ročne niekoľko sto  miliónov  korún.

Klinické skúšanie liekov je možné vykonávať po schválení Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) a podmienky za akých je možné ho vykonávať stanovuje zákon č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach.

Výskum pokračuje aj po uvedení lieku na trh. Výrobcovia liekov sledujú bezpečnosť a účinnosť lieku v tzv. post-marketingových štúdiách. Môže sa stať, že bude objavená nová indikácia konkrétneho lieku, čo môže znamenať nový prevrat vo výskume. Napr. aspirín, ktorý bol pôvodne určený na liečbu bolesti alebo zníženie teploty, sa dnes používa aj pri prevencii ochorení srdca.

• Rizikovosť výskumu a vývoja

Počet novo objavených zlúčenín nie je nijako vysoký. Z 10 000 nových zlúčenín, ktoré vedci objavia, sa len 250 dostane do predklinického skúšania. Do klinického skúšania tak postúpi len malá časť a len 1 z 5 liekov testovaných v klinických skúškach je schválený registračnou agentúrou.

Náklady na vývoj nového lieku trvale rastú. Je to dané neustále sa zvyšujúcimi nárokmi na bezpečnosť a účinnosť nového lieku. Z lekárskeho i etického hľadiska je žiaduce, aby sa nový účinný liek dostal v čo najkratšej dobe po uvedení k čo najväčšiemu počtu pacientov. Prostriedky získané z predaja liekov môže výrobca následne vložiť do ďalšieho výskumu.

Po skončení patentovej a dátovej ochrany je originálne know-how sprístupnené výrobcom generických liekov.
 

• Originály vs. generiká

Originálne lieky obsahujú buď:

• novú účinnú látku;
• novú kombináciu účinných látok;
• existujúcu účinnú látku s novými prídavnými látkami, ktoré zvyšujú účinnosť liekov.

Inovácia môže spočívať aj v novej liekovej forme, ktorá uľahčí užívanie a vstrebávanie liekov, alebo v liečbe nového ochorenia (t. j. v novej indikácii).

V platnej legislatíve sú generiká (generické lieky) definované ako lieky identické s ich referenčnými originálnymi liekmi, avšak za rovnaké sa považujú aj iné chemické zlúčeniny (soli, estery, deriváty) alebo stereoizoméry účinnej látky originálneho lieku. „Rovnaké“ lieky môžu mať aj iné zloženie prídavných a pomocných látok. „Rovnakosť“ t. j.  účinnosť, kvalitu a bezpečnosť zo zákona kontroluje a garantuje príslušná regulačná autorita, na Slovensku je ňou ŠÚKL. Rovnaké „de jure“ nie je teda úplne rovnaké „de facto“, pretože aj v praxi sa vyžaduje dodatočná kontrola a registrácia generických liekov.

Pri registrácii generických liekov sú dôležité výsledky skúšok bioekvivalencie (biologickej dostupnosti). Pomocou týchto skúšok sa dokazuje, ako rýchlo a v akom množstve sa generikum absorbuje v ľudskom organizme v porovnaní s originálnym liekom. Na rozdiel od klinických skúšok originálnych liekov (zapojených asi 4000 pacientov), sa biologická dostupnosť generík skúša obvykle len u niekoľkých desiatok zdravých jedincoch. Zistené hodnoty pre generický prípravok sa musia pohybovať s 90% spoľahlivosťou v rozmedzí 80 až 125 % hodnôt pre originálny prípravok.

Aby výrobcovia získali prostriedky na ďalší výskum, nadobúdajú na 20 rokov patentovú ochranu. Keď táto ochrana skončí, môžu iné spoločnosti vyrábať a predávať generiká. Generické spoločnosti sa nepodieľajú na nákladoch výskumu a vývoja vynakladaných originálnym výrobcom. Ceny generických liečiv síce kryjú náklady na výrobu a distribúciu, ale neobsahujú náklady na výskum a vývoj novej účinnej látky a jej klinické skúšanie.

• Trh a postoje ku generikám v EÚ

Súčasný trh s generikami v EÚ má hodnotu približne 7 miliárd eur, v porovnaní so 70-miliardovou hodnotou celého európskeho farmaceutického priemyslu. Odhaduje sa, že hodnota svetového trhu s generikami dosahuje 38 miliárd eur.

Veľkosť trhov s generikami sa v jednotlivých členských štátoch EÚ líši. Najväčšie zastúpenie na farmaceutickom trhu tvoria generiká v Nemecku (41%), Švédsku (39%), Dánsku (22-40%), Veľkej Británii (22%) a Holandsku (12%). Naopak v Taliansku, Španielsku či Portugalsku tvoria generiká sotva 1% farmaceutického trhu v porovnaní s 3-4% vo Francúzsku. V USA sa generiká podieľajú až 40% na množstve predpisovaných liekov.

Rozdiely sú podmienené hlavne odlišnými zdravotníckymi politikami v jednotlivých krajinách. Medzi hlavné faktory, ovplyvňujúce veľkosť generického trhu, patria:

• trhové podmienky pre nové lieky,
• štruktúra tvorby cien / prepláchania liekov,
• tradícia predpisovania / vydávania liekov ,
• existencia špecifických iniciatív na podporu používania generík.

V niektorých členských krajinách (ako Veľká Británia, Nemecko, Holandsko a Dánsko) sú generiká propagované a vnímané ako nástroj na zabránenie rastu farmaceutických nákladov. V ďalších členských štátoch (ako Španielsko, Grécko, Taliansko a Francúzsko), kde sú ceny liekov nízke, zdravotné poisťovne generické produkty otvorene nepodporujú.

Národné politiky v niektorých z týchto krajín však smerujú k predpisovaniu generík ako súčasti komplexných reforiem zdravotníctva, a lekári, ktorí so sociálnou poisťovňou podpíšu dohodu, sú zaviazaní predpisovať lacnejšie lieky, časť ktorých musia tvoriť generiká (napr. vo Francúzsku).

Regulačný rámec a ochrana duševného vlastníctva

• Bolarova  výnimka

„Bolarova výnimka" je politika, ktorá umožňuje výrobcom generík, aby pripravili produkciu a regulačné procedúry generika ešte pred vypršaním patentu, takže výrobok sa môže začať predávať okamžite po vypršaní patentu, a odstráni sa tak zdĺhavý prípravný proces po uplynutí patentu. Bolar bol dlhé roky spoločnou črtou patentových zákonov v mnohých krajinách (ako napr. USA a Kanada). Bolarove výnimky sú v súlade s pravidlami WTO o obchodných aspektoch ochrany práv duševného vlastníctva (TRIPS).

Celoeurópsku Bolarovu výnimku v EÚ zaviedla až revízia farmaceutickej legislatívy. Vývoj a testovanie liekov predtým vyžadovalo podanie žiadosti až po expirácii patentu, v dôsledku čoho sa na generické varianty liekov čakalo až dva roky.

• Generická substitúcia

„Právo lekárnika na generickú substitúciu" je pravidlo, podľa ktorého majú lekárnici právo zmeniť rozhodnutie lekára a vydať generikum, a to aj v prípade, že lekár v recepte predpísal originálny značkový liek, bez toho, aby museli konzultovať tento krok s pacientom či lekárom. Odporcovia tohto pravidla tvrdia, že lekári by mali mať možnosť predpisovať značkové lieky, ak sú presvedčení, že zmena liečby by mohla ovplyvniť pacientovu reakciu na liečbu. Tvrdia tiež, že generiká tým získavajú nespravodlivú výhodu na trhu.

Politiku generickej substitúcie praktikujú niektoré členské štáty EÚ (ako Francúzsko), zatiaľ čo v iných je zakázaná (Veľká Británia).

Štátny úrad kontroly liečiv / ŠÚKL

Ústav je rozpočtová organizácia ministerstva zdravotníctva a vykonáva štátny dozor na úseku farmácie, kontrolu pri výrobe a veľkodistribúcii liekov a zdravotníckych pomôcok. To znamená celú škálu činnosti, ako sú posudky zaobchádzania s humánnymi liekmi a so zdravotníckymi pomôckami, registruje lieky, venuje sa nehodám, poruchám a zlyhaniam zdravotníckych pomôcok.

Povoľuje aj klinické skúšanie liekov a zdravotníckych pomôcok, môže pozastaviť výdaj alebo predaj lieku / zdravotníckej pomôcky, alebo ich stiahnutie z trhu. Dozoruje tiež kontrolu reklamy, vedie evidenciu výrobcov zdravotníckych pomôcok a zoznam zdravotníckych pomôcok uvedených na trh v Slovenskej republike.

Vedie databázu údajov o nežiadúcich účinkoch a z databázy predkladá na požiadanie kompetentným orgánom členských štátov Európskej únie a európskej banke údajov zriadenej Európskou komisiou.

Tiež mu pdolieha správna výrobná, klinická , laboratórna, veľkodistribučná  a lekárenska prax, Slovenský liekopis a Slovenský farmaceutický kódex. V neposlednom rade vedie zoznam registrovaných liekov a schválených zdravotníckych pomôcok.

EMEA - Európska agentúra pre liečivá

Všetky lieky na humánne a veterinárne použitie získané biotechnologickými a inými špičkovými technologickými postupmi musia byť schválené "centralizovaným postupom". To isté sa vzťahuje na humánne lieky určené na liečbu HIV/AIDS, rakoviny, cukrovky alebo neurodegeneratívnych ochorení a na všetky lieky označené ako lieky na ojedinelé ochorenia. Podobne, všetky veterinárne lieky určené na zvýšenie účinku za účelom stimulácie rastu zvierat, ktorým boli podané, alebo na zvýšenie úžitkovosti takýchto zvierat, sa musia podrobiť centralizovanému postupu, ktorý má na starosti Európska agentúra pre liečivá (European medicines Agency/ EMEA). V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje centralizovaný postup, farmaceutické spoločnosti predkladajú agentúre len jednu žiadosť o udelenie povolenia na uvedenie lieku na trh.

Na čele tejto európskej agentúry zamestnávajúcej asi 400 odborníkov stojí výkonný riaditeľ. Dozorným orgánom je "Správna rada", ktorá zodpovedá najmä za rozpočtové záležitosti. Do správnej rady (management board) nominujú európske inštitúcie, členské štáty a stavovské organizácie lekárov, veterinárov a pacientské organizácie svojich zástupcov a ich náhradníkov. Napríklad náhradníkom - nominantom za EP je Slovák prof. MUDr. Jozef Holomáň zo Slovenskej zdravotníckej univerzity. Za SR sú členmi pracovníci ŠÚKL - Ján Mazag (riaditeľ) a Dagmar Stará (šéfka sekcie registrácie).

Agentúra zhromažďuje vedecké zdroje z príslušných národných orgánov v 30 krajinách EÚ a EFTA, kde spolupracuje vyše 4000 európskych odborníkov. Tiež sa zúčastňuje na medzinárodnej úrovni pri zostavovaní Európskeho liekopisu, práci Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), trojstranných konferencií o liečivách medzi EÚ, Japonskom a USA.

Agentúra môže vydať centralizované povolenie pre uvedenie na trh aj liekom, ktoré predstavuje významnú terapeutickú, vedeckú alebo technickú inováciu alebo je z iného pohľadu v záujme zdravia pacientov alebo zvierat.

Agentúra neustále sleduje bezpečnosť liekov prostredníctvom siete na dohľad nad liekmi a zahráva dôležitú úlohu pri podpore inovácií a výskumu vo farmaceutickom priemysle.

Poskytuje firmám vedecké poradenstvo a protokolárnu pomoc pri vývoji nových liekov. Uverejňuje usmernenia týkajúce sa požiadaviek na testy kvality, bezpečnosti a účinnosti liekov. Špeciálny úrad založený v roku 2005 poskytuje osobitnú podporu malým a stredným podnikom (MSP).

Agentúra sa takisto podieľa na postupoch prekladania súvisiacich s liekmi, ktoré sú schválené členskými štátmi alebo sú predmetom ich úvah.

Špecializované výbory

V roku 2001 bol založený Výbor pre lieky na ojedinelé ochorenia poverený skúmaním žiadostí podaných osobami alebo spoločnosťami, ktoré sa zaoberajú vývojom liekov na liečbu ojedinelých ochorení (tzv. „orphan drugs”).

V roku 2004 bol založený Výbor pre rastlinné lieky (HMPC), ktorý vydáva odborné stanoviská k tradičným rastlinným liekom.

Pozície

GlaxoSmithKline informovalo, že v roku 2006 investovalo do výskumu a vývoja 192,5 miliárd Sk. V súčasnosti sa vo fáze klinického vývoja nachádza okolo 150 preskripčných liekov a vakcín. Vývoj nového lieku stojí v priemere 25 mld. korún a trvá približne 15 rokov, kým sa potenciálny liek dostane z laboratória na pulty lekární, upozorňuje GlaxoSmithKline.

„Európa potrebuje silný a konkurencieschopný farmaceutický priemysel, pretože silný a konkurencieschopný priemysel je nevyhnutný pre dodávanie inovatívnych liekov v prospech verejného zdravia. Bez silného priemyslu neliečiteľné choroby dneška zostanú neliečiteľnými. Konkurencieschopnosť podnecuje inovácie a inovácie zachraňujú životy. Silný priemysel nielen podporí zdravie Európanov, ale zároveň zlepší ich životy prostredníctvom vytvárania vysoko kvalitnej zamestnanosti a bohatstva“, uviedol podpredseda Európskej komisie Günter Verheugen, zodpovedný za podnikanie a priemysel pri 10. výročí činnosti EMEA v Londýne.

Európska federácia združení farmaceutického priemyslu (EFPIA) je presvedčená, že Európa potrebuje silný európsky farmaceutický priemysel ako celok - vrátane jeho generickej časti. Arthur J. Higgins, prezident EFPIA, v súvislosti s druhým zasadnutím Vysokého farmaceutického fóra v júni v Bruseli uviedol, že nastal čas pre jasné rozhodnutie a konkrétne aktivity, ak Európa sa chce stať opätovne lídrom vo farmaceutických inováciách. Podľa Higginsa fórum nenapĺňa očakávania, nakoľko nevedelo pomenovať hlavné ciele pre celoeurópsku diskusiu. Podľa neho je potrebné sa pohnúť v troch oblastiach: pri oceňovaní a preplácaní liekov, pomernej efektívnosti a pri informovanosti pacientov.

„Z globálneho hľadiska by vývoj generík nemal ohroziť udržateľnú budúcnosť farmaceutického výskumu. Keďže ťažisko inovatívneho farmaceutického priemyslu sa presúva u Európy do USA, schopnosť Európy vyvíjať vlastné inovatívne produkty sa bude ďalej znižovať,“ uviedol riaditeľ EFPIA Brian Ager.

EFPIA nepodporuje generickú substitúciu z troch dôvodov:

• Príslušné záväzky výrobcov, lekárov, lekárnikov a úradov sú nejasné v prípadoch, keď sa na pacientovi prejavia nežiadúce vedľajšie účinky lieku.
• Môže podnecovať lekárnikov, aby uprednostňovali čisto ekonomické hľadisko pred potrebami pacienta. To vedie k deformáciám trhu a dáva generikám nezaslúženú komparatívnu výhodu.
• Na európskom trhu by mali prevládať normálne trhové podmienky. Opatrenia na kontrolu cien narúšajú voľnú konkurenciu na trhu.

Podľa Európskej asociácie pre generické lieky (EGA) „v ére zvyšujúcich sa požiadaviek na európske systémy zdravotníctva generické lieky významným spôsobom napomáhajú zabezpečiť pacientom prístup ku kvalitným, bezpečným a účinným liekom, a znižujú náklady na zdravotnú starostlivosť. Odhaduje sa, že každoročne pomôžu ušetriť až 13 miliárd eur, čím poskytujú národným systémom zdravotníctva priestor, aby z rozpočtu investovali viac na nákladnejšiu liečbu a služby, ktoré pacienti často potrebujú“.

EGA uvádza, že chýbajúca Bolarova výnimka v Európe spôsobila stratu približne miliardy eur ročne v hospodárskych výsledkoch EÚ a viedla ku komparatívnej nevýhode európskeho generického priemyslu na svetovom trhu. Po zavedení Bolarovej výnimky do farmaceutickej legislatívy EÚ generálny riaditeľ EGA Greg Perry vidí najväčšiu hrozbu snahu farmaceutických spoločností obmedziť Bolarovu výnimku prostredníctvom spájania patentov.

Podľa Asociácie generických výrobkov GENAS a slovenského zväzu výrobcov generických preparátov „hodnotné generické lieky za výhodnú cenu sú účinným prostriedkom ako udržať stúpajúce náklady na lieky na prijateľnej úrovni.“ „Aj slovenské zdravotníctvo profituje z generických liekov, ktoré tvoria až 6 z 10 predpísaných balení. Zvyšovanie niektorých nákladov v zdravotníctve má svoje dôvody. Populácia na Slovensku starne a preto potrebuje intenzívnu zdravotnú starostlivosť. Stále však vynakladáme veľa prostriedkov na lieky, za ktoré existujú aj rovnocenné náhrady - generické lieky, ktoré sú podstatne lacnejšie. Tieto peniaze by mohli byť použité podstatne zmysluplnejšie v iných odvetviach,“ uvádza sa vo vyhlásení združenia.

Podľa predsedu predstavenstva SAFS MUDr. Miroslava Lednára je význam hľadania nových originálnych liekov je nesporný. Vďaka originálnym liekom sa mnoho chorôb stalo liečiteľnými alebo lepšie znesiteľnými. Aby sme aj v budúcnosti dokázali tieto a nové choroby liečiť, potrebujeme investície do vývoja a výskumu liekov. "Je potrebné zdôrazniť, že výskum a vývoj liekov je veľmi dlhý, nákladný a rizikový a kvôli vysokým nárokom na bezpečnosť, trvá v priemere 12 rokov. Niekoľkonásobne stúpa i cena za vývoj nového lieku – dnes stojí približne 1 miliardu dolárov, čo predstavuje takmer 26 miliárd slovenských korún. Na to, aby sme objavili nový liek, potrebujeme preskúmať desaťtisíce chemických zlúčenín a i z tých úspešných len každá tretia uhradí svoje náklady", hovorí MUDr. Lednár

Podľa výkonnej riaditeľky Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj (SAFS) Dr. Sone Strachotovej „dôležitým aspektom zavádzania generických liekov po uplynutí patentovej ochrany originálu sú náklady zdravotného systému na lieky. Je pravdou, že generické lieky sú lacnejšie, ale taktiež sa podľa analýz z posledného obdobia ukazuje, že v krajinách, kde preskripcia generických liekov dosiahla vyšší trhový podiel, začali aj ceny generík veľmi rýchlo rásť (napríklad Veľká Británia).“ „Bez originálov by neboli generiká,“ dodáva Soňa Strachotová. 

Aktuálny vývoj:

• V roku 2006 sa začala plne uplatňovať nová farmaceutická legislatíva EÚ, ktorá vstúpila do platnosti v novembri 2005;
• v apríli 2007 EP súhlasil s novým nariadením pre pokrokové liečebné postupy, ktorého spravodajcom bol poslanec Miroslav Mikolášik (EPP-ED);
• 31. mája 2007 Rada súhlasila s návrhom nariadenia pre pokrokové liečebné postupy;
• aktuálne sa EÚ venuje aj problematike HIV/AIDS, civilizačným ochoreniam a boju proti falšovaniu liekov.