European Heart Network podporuje koncept, aby sa nutričné označovanie ôsmich hlavných výživných prvkov stalo povinnou súčasťou zadnej strany obalu potravín a povinnou súčasťou prednej strany zasa obsah tukov, nasýtených tukov, cukru, soli a energie (vrátane miery v akej sa nachádzajú v danom produkte). Zástupcovia potravinárskeho priemyslu sú za systém odporúčaného denného množstva (GDA). V rámci neho obal obsahuje údaj o odporúčanej dennej nutričnej a energetickej dávke pre človeka a percentuálne zastúpenie jednotlivých obsahových zložiek produktu.

Zdravotnícke a spotrebiteľské organizácie však tvrdia, že ľudia nerozumejú takémuto značeniu a potrebujú jednoznačnejšie, najlepšie farebne odlíšené značenie. „Musíme ľudí informovať takým spôsobom, akému rozumejú. Nie je dobré dávať im informácie, pokiaľ ich nemôžu využiť. Má to skoro taký istý efekt, akoby sme im nedali žiadne,“ tvrdí Løgstrupová.

Dokázateľné tvrdenia – kľúč k zdraviu

Poslanci dnes v prvom čítaní schválili nariadenie, ktoré žiada, aby etikety na obaloch potravín zahŕňali povinné informácie o nutričných hodnotách výrobkov a odporúčania množstva ich dennej spotreby.  Zamietli však  návrh na tzv. "semafórové označovanie", upozorňujúce na obsah soli, cukru či tukov v spracovaných potravinách prostredníctvom farieb.

Návrh vyžaduje, aby obaly obsahovali primerané nutričné profily, ktoré dokážu zväčša reklamné tvrdenie: „nízky obsah tuku“, „pomáha telu odbúravať stres“ alebo „redukuje cholesterol“. Podľa Løgstrupovej bez nutričných profilov budú spotrebitelia zavádzaní.

Označovanie potravín, že majú nízky obsah tuku a pritom vysoký obsah cukru a soli je podľa nej nečistou prezentáciou produktu, pretože pre ľudí sú nízkotučné produkty automaticky zdravé. „Potravinársky priemysel musí byť rozvážny pri marketingu a informovať ľudí tak, aby tomu rozumeli. Chceme, aby ľudia vedeli, čo si kupujú. A pokiaľ odvetvie nechce, aby ľudia vedeli, čo si kupujú, tak to nie je príliš čestné.“

Cena za zdravie

„Správne nastavenie regulácie je dôležité pre zdravie a pre ekonomiku,“ tvrdí riaditeľka EHN. Vyzvala europoslancov, aby teda bránili záujmy spoločnosti a nie priemyselných sektorov. „Ochrana záujmov odvetvia je nákladná pre spoločnosť. Najmä pokiaľ ide o výdavky na zdravotnú starostlivosť o ľudí s podlomeným zdravím a s tým súvisiace nepriame výdavky na stratu produktivity.“

Podľa EHN srdcové choroby sú najväčšou zdravotnou záťažou v Európe. Ročne sa podpíšu pod viac ako dva milióny úmrtí a 192 miliónov eur vynaložených na liečbu. Podľa riaditeľky organizácie EHN však v týchto údajoch nie sú započítané aj strata kvality života a náklady na chronické civilizačné choroby ako obezita, cukrovka a rakovina.