Lisabonská zmluva „rešpektuje zodpovednosť členských štátov tvoriť legislatívu v oblasti zdravia, zdôrazňuje kompetenciu členských štátov a vyhýba sa tomu, aby dávala EÚ možnosť harmonizovať národné právo“, konštatuje správa Svetovej zdravotníckej organizácie.

WHO si ale tiež všíma, že zmluva prináša niektoré inovácie, ktoré možnosti EÚ pri snahe zlepšovať zdravie obyvateľstva rozširujú. Novoformulovaným cieľom EÚ sa napríklad stáva podľa zmluvy„blaho“ jej národov (Článok 4. Zmluvy o fungovaní EÚ).

Toto je podľa WHO veľmi dôležité, keďže blaho je „nerozlučne spojené s zdravím“. Tento aspekt je potom rozpracovaný hlavne v článku 168. Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Únia má zmluvne ukotvený tzv. „health mainstreaming“, ktorý hovorí, že pri tvorbe  všetkých politík EÚ sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany zdravia, resp. že návrhy EK by mali brať do úvahy prípadné nepriaznivé dôsledky na zdravie ľudí.

Ten istý článok hovorí aj o posilnení spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti zdravia. Povzbudzuje členské štáty, aby prijali usmernenia, stanovili ukazovatele, organizovali výmenu osvedčených postupov, monitorovali a vyhodnocovali. Tento nový nástroj má za cieľ zlepšiť komplementárnosť zdravotníckych služieb členských štátov pri cezhraničnom poskytovaní služieb, poznamenáva WHO.

Po novom EÚ zdieľa kompetencie s členskými štátmi tam, kde boli identifikované obavy z nedostatočnej ochrany verejného zdravia. V takýchto prípadoch môže EÚ prijímať záväznú legislatívu. To sa napríklad môže týkať štandardov kvality a bezpečnosti orgánov pre transplantáciu, substancií ľudského pôvodu (krvi, krvných derivátov), veterinárnych a fytosanitárnych štandardov, štandardov kvality pre medicínske produkty a zariadenia pre medicínske použitie, uvádza ďalej správa WHO.

Lisabonská zmluva dovoľuje EÚ prijať iniciatívy určené na ochranu a zlepšenie ľudského zdravia Aj keď nie sú právne záväzné, táto možnosť môže pomôcť spolupráci pri „pri veľkých cezhraničných zdravotných pohromách“, pri ochrane verejného zdravia pred škodlivými účinkami tabaku a nadmerného užívania alkoholu.

Lisabonská zmluva robí záväznou Chartu základných práv (netýka sa to Poľska, Veľkej Británie a do budúcna ani Českej republiky). To tiež znamená právo na preventívnu zdravotnú starostlivosť a liečbu, ktoré sú jasne uznané za základné právo občana EÚ. Samozrejme len „za podmienok stanovených národnou právnou úpravou a praxou“.